E-mail (povinné):

Július Bodnár:
Myjava

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 48 čitateľov

Poloha Myjavy

(Podáva M. Šimonovič.)

Obec Myjava leží v Uhrách, (na 35°14’ vých. dĺžky od Ferra a na 48°45’ sev. šírky, 325 m nad hľadinou morskou) v severnej čiastke nitrianskej stolice, pri hraniciach Moravy pod juhozápadným svahom Javoriny, na brehoch rieky Myjavy, ktorá vyteká pod „Hrebeňom“ zo studienky „Myjavky“ a prebehnúc cez celý chotár myjavský, tečie cez Turulúku, Podbranč (Dolinu), Prietrž, Jablonicu, Šaštín a Kúty do kalnej Moravy, s ktorou spolu pri Devíne vlieva svoje vlny do valného Dunaja.

Štátnej hradskej tu neni, ale sú tu tri stoličné hradské, a síce: 1. Nové Mesto n./V., Senica — Cahnov (medzi St. Turou a Myjavou dosahuje výšku 422 m); 2. Vrbové — Myjava — Velká (na Poľani 539 m vysoká); 3. Myjava — Brezová (na Pokryvníkoch 399 m). Poľných (obecních) ciest je 5, ktorých zdĺžka obnáša 107 km 729 m.

Myjavský chotár obtočený je od severu značnými vrchami, ktoré tiahnu sa od Javoriny až po Poľanu; na juhu Kamencom, Lipovcom a brezovským Bradlom, tak, že predstavuje sa nám, ako veľká vlnistá kotlina, poprerývaná hadovitými dolinkami a úbočami.

Myjava leží medzi obcami: Stará Turá, Kostolné, Vaďovce, Krajné, Podkylavá, Brezová, Bukovec, Turá Lúka a Vrbovce. Od Moravy hraničia: Velká, Javorník a Nová Lhota (Lhotky). Pádne píše veršovník Myjavy, Ján Trokan:

„Keď na Mijavu pozreš z Javorini, Sedí si jak mať obcí okolitích: Hrdo pohljadá v úboče, ňížini, Rozkrídlená je v krajoch vrchovitích; Mestečko samo na dolince leží, Kam ľudu množstvo, jak krv k srdcu beží.“

Skutočne, Myjavu smelo možno pomenovať matkou okolitých obcí, poneváč má najväčší chotár v celej nitrianskej stolici, zahrňujúc v sebe priestor pol druhej štvorcovej míle. V ľudnatosti stojí na treťom mieste v tejže stolici (Nitra, Nové Zámky, Myjava). Samo mestečko neni veľké, ale zato má tri razy tak veľké kopanice, ktoré, ako väčšie-menšie osady, po chotáre roztrúsené ležia.

Vnútorné mestečko leží v úzkej dolinke medzi dvoma vŕškama: na východnej strane je Vršek, nad týmto Kopec, opodál Pakanský Kopec, na západnej strane leží Kopánka, Hute, Gegelov. Dolinka táto tiahne sa od severu k juhu a je tak úzka, že sa v nej mesto nemohlo pravideľne na všetky strany rozvíjať, následkom čoho Myjava má len jednu hlavnú ulicu, cez ktorú ide hradská a ktorá slúži aj za rýnok. Mesto má len dve staršie stavby, a síce „Horný kostol“ (predtým evanjelický, nateraz katolícky) a evanjelický kostol. Prvý bol vystavený r. 1697. a druhý r. 1785. Aj za tých pár století, čo mesto stojí, mohlo sa krásne vyvinúť, keby bolo malo potrebného pokoja, ale, bohužiaľ, toho bolo veľmi málo, a keby bolo malo v novšom čase železnicu.

Mestečko delí ľud na Horný a Dolný konec. Od Horného mlýna po staroturanskú hradskú tiahnu sa „Sekule“. Medzi hradskou a Starou riekou je „Poriadie“ a hore ľavým brehom rieky rozprestiera sa „Nová dedina“. Pri hornom kamennom (Valáškovom) moste je „Kamenec“, kde bývaly lichvacé jarmoky, ktorých miesto je teraz von z mestečka, pri bytúnku na Dolnom konci. I teraz je ešte na Kamenci obecná vážnica na váženie vozov a ťažších nákladov. Príručná vážnica, otvorená len v stredu, je pri starej ev. škole v Rýnku. Na hornom konci menšie čiastky mestečka nosia ešte nasledujúce mena: Buchlov, Kattaro, Talianská, Žabokreky, Majery, pri Pihováre, Nečesália. Sú to viac-menej žartovné mena. Po vysokom, ľavom brehu rieky od Horného (Valáškovho) mosta nadol tiahne sa na riedko stavaný rad domov. Za ev. kostolom nachádzajúca sa časť je „Vršek“; niže Vršku „Ulica“, „Medzi ploty“, „Blatná ulica“, „Otrubná ulica“, „pri Bytúnku“, „Pažite“ a „Dolný konec“. Od Dolného mosta hore na ľavo ide malá ulička „Hute“, kde musely byť v dávnom čase sklené hute, lebo je tam v zemi mnoho drobného skla. Za ev. školou pri moravskej hradskej nachádza sa ulica „Bakýtka“, dostavšia meno od podobného mena jarčeka, ktorá nemá východu. Chalupy na konci nad škrinárskym mlynom, viacej žartovne, volajú „Gegelovom“. Viacej ulíc niet.

Pole mešťanské

Hneď za mestom od turolúckeho chotára sú grunty: „Hoštáky“ a „Dieliky“. Idúc moravskou hradskou k Poľani, najdeme „Kopce“, na pravo pod hradskou sú „Panské zeme nad Pilami“, „Kopánky“ a „Trnovce“.

Od severu, vyše mesta, pod Sekulami sú „Horné“ a „Dolné lúky“ (na Zahradách). Pod Brestovcom sú „Brestovské lúky“, niže na ľavom brehu rieky je „Kňazova kopanica“, alebo „Kňazové brehy“, ináč „Hájom“ menovaná. Bol to voľakedy majetok ev. farárov. Ľud tomu hovorí „Kňazov háj“, alebo „Krmanov háj“. Pod hájom sú lúky „Roveň“. Od Hája k mestu tiahne sa „Mynárová“, „Veľký“ a „Malý baranec“, „Panské zeme nad Barancom“ a „Zadné lúky“. Nad Horným cintorom je „Sovinec“ a „Horný pasienok“, ináč „Prosniská“. Pod cintorínom je „Cengelka“, „Pivovár“ a lúky „Rovienky“.

Od východu sú grunty „Dlhé štvrte“, „Priečne“, „Kamenné“, „Vápenky“, „Piesky“, „Dlhé vršky“ a „Smrdliaca“. Pri surovinskom jarku sú „Lúčky“, nad ktorými dvíha sa borom a smrekom zarastený „Surovin“, ktorého čiastka od studienky po polianske pole volá sa Hliníkmi, miesto pre regráciu.

Za stodolami sú „Záhumenice“, za jarkom „za Vršky“, „Brehy“, „Krátke“ a „Dlhé padelky“, „Dolina“, „na Surovine“, „pod Výhonom“. Hore Žitným jarkom idú „Žitné jamy“, kde sa z jari po prvý raz vyháňa statok. Pod Dolným starým a novým cintorínom sú lúky „Močariny“; nad starým cintorom je „Dolný pasienok“, „Výhony“ a „Pyrte“. Za tehelňou je „Zúbková“ a „Brehuľa“. Pod brezovskou hradskou sú „Pokrivníky“.

Kopanice

Myjavské kopanice podobajú sa rozparútenému vejáru. Parute šíria a rozkladajú sa od juhu, od Dingov cez Polianku do Guzíc, po celom východe a po celom severu, až ďaleko na západ k Černákom v Liešti, na 10 — 11 kilometrov od rukoväti vejáru — Myjavy. Viďme tie kopanice,[1] aby sme si lepšie predstaviť mohli tú veľkú Myjavu! Dáta z r. 1900.

Meno kopanice / Číslo domu / Počet domov / Počet duší 1. Smetania / 414 — 419 / 7 / 42 2. Devánia / 420 — 28 / 8 / 46 3. Pagáčia / 431 — 36 / 5 / 33 4. Svítkovia / 437 — 39b / 7 / 32 5. Žabkovia / 440 — 47a / 10 / 50 6. Adáskovia / 449 — 52 / 4 / 26 7. Foltýnovia / 453 — 58a / 8 /36 8. Osleji / 461 — 64a / 6 / 35 9. Kopánka / 465, 470, 470a / 3 / 22 10. Bucalia / 472 — 3a / 8 / 48 11. Pecnovia / 466 — 68 / 7 / 42 12. Lieštie (Černáci) / 475 — 82 / 12 / 42 13. Brúnov / 484 — 95 / 13 / 81 14. Hvožďalia / 496 — 99 / 6 / 33 15. Ticháčkovia / 500 — 14 / 19 / 120 16. Pekníci / 516 — 29 / 14 / 86 17. Poľana (Salaš) / 531 — 46 / 20 / 104 18. U Žabkov / 548 — 55 / 9 / 36 19. Kavickí / 557 — 63 / 8 / 46 20. Pánici / 564 — 80c / 22 / 115 21. Košariská / 571 — 71a / 2 / 8 22. Vdoviaci / 572 — 91 / 24 / 124 23. Majtánia / 592 — 97 / 8 / 49 24. Brestovec / 598 — 655 / 57 / 326 25. Petrášia / 655a — 662 / 7 / 46 26. Kržle a Zákržlie / 664 — 87 / 29 / 159 27. Dubravčíkov vršek / 688 — 99 / 14 / 85 28. Lipárová / 700 — 1c / 6 / 30 29. Štemberk / 702 — 17a / 18 / 95 30. Suchý járek / 709, 709a, 712 / 3 / 14 31. Mizerácka dolina / 721 — 33 / 22 / 118 32. Stará Myjava / 734 — 837 / 34 / 192 33. Guzice / 738 — 51 / 18 / 100 34. Martonia / 752 — 59b / 15 / 69 35. Pavlusia / 778 — 822 / 12 / 89 36. Kozelkovia / 794 — 98 / 6 / 33 37. Uhliská / 801 — 15 / 20 / 122 38. Margetiaci / 817 — 26a / 8 / 41 39. Klimkovia / 829 — 35 / 8 / 37 40. Humeníci / 839 — 44 / 5 / 21 41. Pekníci / 845 — 49a / 6 / 41 42. Križkovia / 850 — 63 / 15 / 82 43. Juríci (pod Barancom) / 866 — 71 / 8 / 44 44. Za Sovincom / 872 — 91a / 20 / 105 45. Horný výhon / 892 — 941 / 39 / 242 46. Šurínovia / 942 — 43a / 7 / 50 47. Poriadie / 945 — 1008a / 99 / 528 48. Na Močiari / 1010 / 6 / 33 49. Jastrabinec / 1014 — 16 / 2 / 10 50. Škopová (Formanec) / 1017, 1021, 1022 / 3 / 17 51. Otiepkovia / 1023 — 24 / 4 / 19 52. Durcovia / 1025 — 27 / 4 / 31 53. Šlahorová / 1029 — 30 / 3 / 13 54. Kĺčovia / 1008b, 1035 — 38 / 6 / 40 55. Dolný výhon / 1039 — 69 / 22 / 125 56. Klasovití / 1070 — 73 / 5 / 29 57. Vlčkovia / 1074 — 88a / 14 / 64 58. Jurášia / 1092 — 96a / 7 / 37 59. Dugovia / 1097 — 1104 / 12 / 57 60. Hluchí / 1105 — 1117a / 17 / 96 61. Dynžíková dolina / 1119 — 61 / 32 / 184 62. Rapantia / 1162 — 1170 / 11 / 63 63. Fidrichovia / 1172 — 77 / 7 / 42 64. Horný Rúdnik (I.) / 1178 — 98 / 19 / 102 65. Michalcovia / 1200 — 204a / 7 / 35 66. Porubskí / 1205 — 1215a / 9 / 46 67. Dolný Rúdnik (II.) / 1216 — 49 / 28 / 159 68. Ferjancovia / 1251 — 57 / 10 / 62 69. Zmekovia / 1258 — 63 / 6 / 33 70. Švancarová dolina / 1264 — 87 / 33 / 171 71. Podkorytárka / 1288 — 91 / 4 / 30 72. Kováčovia pod Pasienkom / 1292 — 94 / 5 / 25 73. Tižici / 1295 — 98 / 3 / 22 74. Klbečkovia / 1299 — 1318 / 21 / 122 75. Kodaji / 1319 — 23a / 4 / 23 76. Blahovia / 1325 — 31 / 8 / 47 77. Skalskí / 1332 — 33b / 5 / 25 78. Jakubcovia / 1334 — 38a / 6 / 39 79. Mockovia (horní) / 1339 — 43a / 9 / 37 80. Vlčkovia (dolní) / 1345 — 6 / 2 / 10 81. Sládečkovia / 1348 — 50 / 3 / 21 82. Šafária / 1351 — 53 / 4 / 27 83. Zemania / 1354 — 59 / 7 / 36 84. Ušiaci / 1360 — 69 / 11 / 66 85. Michalíčkovia / 1372 — 78 / 6 / 28 86. Maliarici / 1381 — 88 / 12 / 59 87. Triančíci / 1389 — 98 / 8 / 35 88. Kubíci / 1399 — 1407 / 9 / 46 89. Maronia / 1408 — 14a / 7 / 29 90. Hornáčkovia / 1414b — 20a / 11 / 55 91. Borovskí / 1421 — 34 / 24 / 105 92. Mockovia (dolní) / 1435 — 40 / 8 / 37 93. Jánošia / 1441 — 47 / 6 / 26 94. Barania / 1448 — 69a / 15 / 71 95. Na Kvietkovém / 1461 — 61a / 3 / 14 96. Hopkáč / 1462 — 66 / 6 / 32 97. Pri Močidlách / 1468 / 2 / 9 98. Babiari / 1470 — 79 / 9 / 50 99. Sčibraní / 1480 / 1 / 10 100. Na Kratine / 1494 / 1 / 16 101. Guzice (II.) / 1482 — 98 / 6 / 75 102. Figuria / 1500 — 6 / 5 / 28 103. Pod Húšťom 1499, 1507, 1508 / 4 / 17 104. Španková 1509 — 18 / 12 / 66 105. Doliny / 1519 — 47 / 18 / 96 106. Piatová / 1526 — 34a / 10 / 41 107. Horná Polianka / 1550 — 76 / 28 / 136 108. Dolná Polianka / 1577 — 1615a / 40 / 177 109. Havlová / 1620 — 58 / 36 / 146 110. Pod Lipovcom / 1651 — 53 / 4 / 18 111. Járky / 1659 — 77 / 16 / 98 112. Siváčkovia / 1671 — 1685 / 9 / 39

V „Járkoch“ sú zahrnuté kopanice: Dingovia, Kňazskí, Remenári, Talčíci, Diely a Kotel. Mimo tu spomenutých kopaníc stanovy obce spomínajú ešte nasledujúce kopanice: Svinárky, Peknícka dolina, Mikulická dolina, U Deváni, V Poli, Matušíci, U Kuliškov, Holčíkovia, Choduria, U Vankov, U Bórikov, U Sadákov, Ulica.

Hory a lúky

Zlatou baňou Myjavy sú rozsiahle hory, ktoré sa delia na Horné a Dolné hory. Horné hory otáčajú Myjavu od severu a východu a Dolné od juhovýchodu.

Horné hory začínajú sa od moravskej hradskej „v Lieščí“ a tiahnu sa hranicou na východ až ku „Trom stolom“, odtiaľ južne až do Rúdnika, kde „Skálkami“ zakončia. Moravská hradská tiahne sa cez vrch „Poľanu“, ale temeno vrchu (580 m.) je na km. na pravo; je tam baňa na kameň. Utešený je pohľad s Poľane na Horné kopanice, na Myjavu, na Branč, Čachtice, ba vidno i Zavažské vrchy s Temätínom a Bielu horu. Kraj hory pod Poľanou volá sa „Šagát“ a „Salaš“. Od hranice až po „Malé Tri kopce“ tiahne sa „Čup“ a ďalej chotárom prídeme pod „Mozolku“, kde je studienka „Varená voda“, „Rástochy“ idú až po „Hrubé Tri kopce“. Zo Šagáta po Rástochy ide cesta „Močiarka“. Ponad Močiarkou je „Horná seč“. „Drozdová cesta“ vedie z Močiarky na Brúnov. Vyše je „Husté chrastie a Suchá studňa“. Popod Močiarkou sú „Vápenky“, „Malý močiar“, „Hrubý močiar“. Krížna cesta, od Brezovánka do Lieščia, volá sa „Pyrtami“. Je tu „Solnisko“, „Hliníky“, „Háje“, „Smolícka plávan“, „Uhlisko“ a „Kamenné járky“. Medzi Rástochami a „Rástochovým járkom“ je „Kotel“ (jama). Vyše „Leščanskeho járka“, ktorý tečie cez „Lúku“ a pretína hradskú, je „Zemanský most“, vyše „Drozdov hnoj“, kde bol košár a „Drozdová studienka“. V Leščanskom vrchu je „Hanáčkov močiar“ a „Hanáčková cesta“. Rástochovou horou prídeme na „Košiarku“ a na „Kobylý vršek“. V Košiarke je „Košiarková studna“. Nad Košiarkou je „Čerešnová plávan“, dolu nad Kavickým „Vráta“ a „nad Poliačkom“. Od Troch Hrubých kopcov až po „Pánický chodník“ tiahne sa „Úboč“. Počnúc od menovaného chodníka až po chotár ide „Grún“ a „Vysoký vršek“, „Rúbanka“ a „Suchý járek“. Najdeme tam „vrch Brestovca“, kde sú miesta „Líščie diery“, „Lúčky“ a „na Pradlici“. Vyše je „Hrubá studna“ a „Kamenné vráta“. Vrch Brestovca ide až po „Široké cesty“, kde je „Ščúrová studna pod Lúčkami“. Dolu je hora smrková „Uhlisko“, „Poščiavaná“ a „Štemberk“. Od „Širokých cestí“ leží hora „nad Žebrunku“. (Žebrunka je studienka toho mena.) Niže je „Biely breh“, „nad Nemcovým mlýnom“ a ku lhockému chotáru (moravské) „Strúžnová“, „Krúžek“ a „Vápenský breh“ až po vodu Myjavu. V „Leniskách“ sú močiare „Rybníčky“.

Pri prameňoch Myjavy od hranice je hora „Čupec“. Na tomto mieste krajinský chotár neide sedlom pohoria, jako by sa to samo sebou rozumelo, lež od Čerešienky na Šiance. Tej čiare ľud hovorí „chotárik“. Dľa povesti horu, medzi chotárikom a sedlom, ktorýsi predstavený Myjavy predal bol strážnickému grófovi za jednu kačenu, dukátmi nadiatu.

Najvyšší vrch v myjavských horách je „Turecký stôl“ pri moravských hraniciach. Je 789 m. vysoký. Ľud hovorí tomu „Stoly“ alebo „Šance“. Povesť hovorí, že tam kedysi Turci ležali táborom. Ešte aj teraz vidno šiance, valy. Bude to z vojen Rákoczyho. Pravdepodobné je, že šiance tieto majú rovnaký pôvod so šiancami na moravskej strane pri Zajíčkovém mlýne. Pauliny hovorí: „Počas Rákóczovských bojov jedon prúd vojska tiahol cez Nové Mesto a Myjavu na Vrbovce, kde sa obkopal na ,Ostrom vrchu‘ a robil vpády do súsednej Moravy“.

Od Tureckého stola nadol je „Hamovánie“, Horná a Dolná „košiarka“, „Stará seč“, „Jurášová“, „Mizerka“, „Peniažková“a „Páleniská“. Od staroturanského chotára sú „Krivosúdy“, „Formanec“, „Vyrúbaná“ a „Svinárska“, kde — vraj — Turci zabili istého Klasovitého a zapálili mnoho raži, ktorú ešte možno najsť zhranelú v zemi. Ďalej najdeme „Matejovú“, „Babinu cestu“, „Barinky“, kde sa lámal kameň, „pod Košariská“ a „Hrabina“ po jarok, „Kostelník“. „Dugová cesta“ ide z Lenísk do Hornej Košiarky.

Medzi Dynžíkovou dolinou a Rúdnikom sú „Hrabníky a Skálky“.

Dolné hory tiahnu sa v podobe podkovy od krajňanského chotára až k Surovinu.

Od krajňanského je „Vlčia dolina“, kde je lúka so studienkou. Odtiaľ príde sa ku studienke na „Čičierne“. Z týchto dvoch studienok ide voda na Boháčkov mlyn v krajňanskom chotári. Odtiaľto chotárom prídeme „ku Krištofovi“. Na tomto mieste zabili istého Krištofa, keď sa Krajňanci s Myjavci o chotár ťahali. Hrob Krištofov značí chotár. Odtiaľto chotárom prídeme ku studienke „Sklepience“ a ďalej k „Hrabu“. Tam stál veľký hrab, na ktorom robili hájnici znak, ktorý svedčil, kedy tam ktorý bol. Od „Hrabu“ prídeme ku „Trom kopcom“, t. j. k brezovskému chotáru a odtiaľto chotárom až pod „Hrotkovú“. Ďalej prídeme ku studienke „Svatojánce“. Teraz tomu hovoria „v Hliníkoch“. Odtiaľ príde sa na „Priechod“ do Lipovcového jarku a „hore Čupci“ až k „Čiernej studienke“, „na Rovienky“ a „na Kamenec“. S „Vysokého vrchu“ prídeme k studienke „na Rychtárke“ a „nad Chudinu“, ďalej „nad Figuru“, „do Zvonovej doliny“, „na Biely breh“, „do Hrabov“, až „pod Brehy pod Polianku“. Odtiaľto cestou až pod „Kolibu“. Tam je konča hory močidlo, kde, vraj, dľa povesti, bulo (byko) na reťazi na peniazoch sedával.

Menžie kúsky hory roztrúsené sú po celom chotári, tak menovite „Vančiak“, „Tížikove brehy“, „Piesky“, „na Krížnych cestách“, „Surovín“, „Hliníky“, „Háj“, „Kopce“, „Trnovce“, „Háj pod Poľanu“ a „Solnisko“ v Brestovci.

V Myjavských horách rastie najviac buk, potom smrek, bor, brím, breza a osika. Dubu je málo, aj to v Dolných horách.

Myjava nemôže sa tak chváliť lúkami, ako horami. Rozsiahlejších lúk tu ani neni; sú to zväčša malé kúsky jednotlivcov v dolinách a pri jarkoch. Najviac lúk je v Triančíkovej doline, od Piatovej až po Korytárku, ďalej vo Vančiaku, v Rúdniku, za Húšťom, na Rovienkach a v Ticháčkovej doline. Seno s týchto lúk je kyslé, poneváč sú zväčša mokré. Najlepšie seno je z Brúnova, z Pekníckej doliny, z Foltýniek (pri Smetanoch) a od Dingov.

Vody má Myjava nadostač. Okrem rieky Myjavy prerýva chotár viacej menších jarkov. Rieka musela byť v drievnych časoch bohatá na vodu. Nedarmo dostala meno Myjava: myla, podmývala, brala brehy a čo bolo blízko. Bola ona postrachom dolných obcí od Jablonice až po Kúty. Šírením sa kopaníc a miznutím hôr tratila sa i voda.

V Horných kopaniciach sú jarky: Svinársky, Tichácky, Černácky, Brestovecký, Mizerácky a Poliacky. Tieto jarky, spolu s Baranovým (od Poriadia), vtekajú do rieky. Od Vĺčkov popod Starý cintorín ide jedon jarok a zo Surovína, kde je veľmi dobrej vody studienka, nosiaca meno — dľa Trokana — Karolína, tri.

Surovín môžme považovať za vodné rozhranie medzi Váhom a Moravou, poneváč za Surovínom tečúce jarky vedú svoju vodu kolom Krajného a Čachtíc do Váhu, pred Surovínom ale s riekou Myjavou do Moravy.

K vôli lepšiemu prehľadu podávame tu pomenovanie a rozsiahlosť jednotlivých honov, na konci knihy ale mapku chotára, meraného roku 1901 — 2.

Bežné číslo / Plocha jutro / siahy 1. Mestečko / 143 / 1524 2. Kopánka / 4 / 510 3. Hoštáky / 138 / 470 4. Dieliky / 54 / 648 5. Kopánky / 27 / 503 6. Panské zeme nad Pilami / 69 / 297 7. Dolné lúky / 29 / 1474 8. Mlynárová / 41 / 1471 9. Panské zeme nad Barancom / 141 / 1275 10. Sovinec / 189 / 688 11. Horný pasienek / 82 / 757 12. Cengelka / 30 / 357 13. Priečné / 72 / 1350 14. Kamené / 161 / 1564 15. Knazová kopanica (háj), Knažniak / 20 / 1196 16. Zemani / 116 / 405 17. Piesky / 31 / 963 18. Vápenky / 38 / 1109 19. Smrdliaca / 128 / 1074 20. Dlhé štvrte / 80 / 93 21. Záhumenice / 3 / 74 22. Za Vršky / 52 / 1491 23. Močariny / 29 / 404 24. Zúbková / 65 / 1578 25. Padelky (krátke a dlhé) / 114 / 614 26. Surovín / 284 / 1356 27. Vančiak / 293 / 914 28. Ušiakov vrch / 242 / 893 29. Piatová / 180 / 118 30. Siváčkovský vrch / 125 / 1286 31. Pokrivníky / 32 / 771 32. Dedkov vrch / 268 / 1115 33. Polianka / 471 / 381 34. Sedlárová / 179 / 980 35. Španková / 72 / 831 36. Bahno pod Polianku / 73 / 895 37. Lipovec / 498 / 1144 38. Vlčia dolina / 182 / 732 39. Močiary / 155 / 952 40. Rúbané pod Dol. horami / 114 / 88 41. Turkov vrch / 180 / 657 42. Barbiarsky vrch / 187 / 413 43. Jánošov vrch / 72 / 1055 44. Pasienky / 199 / 772 45. Mockov vrch / 300 / 1009 46. Kováčov vrch / 605 / 639 47. Rúdnik / 168 / 584 48. Sadlonov vrch / 213 / 870 49. Ševčíkové a Kružičkové vršky / 338 / 1324 50. Hrabníky / 41 / 305 51. Skálky / 100 / 726 52. Dynčiková dolina / 97 / 807 53. Gašparčí vršek / 122 / 244 54. Jastrabinec / 129 / 96 55. Šlahorová / 15 / 1230 56. Formanec / 725 / 501 57. Poriadie / 241 / 442 58. Ušiaci a pod Matušíci / 75 / 1019 59. Brdajka / 33 / 1057 60. Výhony / 93 / 989 61. Uhliská / 144 / 1579 62. Dolina Myjavská / 94 / 1102 63. Baranec / 198 / 1492 64. Knazová kopanica / 37 / 391 65. Horné lúky / 29 / 552 66. Trnovec / 182 / 508 67. Kopce / 107 / 586 68. Ličkové / 10 / 446 69. Kopánky 7 / 1437 70. Svinárky / 275 / 156 71. Lieščie a Polana / 464 / 1240 72. Klbečkov vrch / 217 / 1368 73. Žabský vrch / 338 / 586 74. Kržle / 81 / 650 75. Na Ondrejce / 271 / 859 76. Mizerácky vrch / 249 / 47 77. Dubravov vrch / 141 / 425 78. Oslejov vrch / 39 / 1042 79. Majtánov vrch / 254 / 546 80. Košiare / 172 / 80 81. Nad Pánici / 42 / 1087 82. Vysoký vršek / 228 / 143 83. Vrch Brestovec / 205 / 1485 84. Nad Žebrunkou / 99 / 795 85. Štemberk / 72 / 1245 86. Úboč / 25 / 1129 87. Guzický vrch / 133 / 29 88. Biely vrch (breh) / 325 / 1287 89. Vyrúbané a Krivosúdy / 322 / 729 90. Hrabina / 43 / 589 91. Hamovánie, Košiarka a Mizerka / 265 / 698 92. Vápenský vrch / 221 / 563 93. Leniská / 120 / 469

Myjavský chotár má

7424 jutár 332 siah oráčiny, 840 jutár 184 siah zahrád, 861 jutár 1438 siah lúk, 266 jutár 1215 siah pasienkov, 4561 jutár 1317 siah hôr, 458 jutár 371 siah neúrodnej zeme,

(v tomto sú aj cesty). Celý chotár má 14413 jutár, 304 siah. V pozemkovej knihe je 40256 parcellí. Vnútorné mesto má 1250 parcellí.

Roku 1900. bolo na Myjave 2108 obydlených príbytkov v 1795 domoch, 47 neobydlených, 10639 obyvateľov; z týchto 972 vzdialených (Amerika). Evanjelikov 9574, kalvínov 15, r. kat. 689, récko kat. 2, židov 359. Slovákov 10110, Maďarov 165, Nemcov 319, inej národnosti (cigáňov) 45.

Mestečko má obyvateľov 3268 v 406 domoch, kopanice 7371 v 1389 domoch, a tak padne na jedon dom obyvateľov v mestečku 8 a v kopaniciach asi 5 a pol, ktorý rozdiel sa tým vysvetluje, že v mestečku sú i poschodové, v kopaniciach len prízemné domy. Tu ešte pripomenúť treba, že daktoré čísla domov sa lámu a, b, c. d písmenou, bárs sú pod jednou strechou a tak vskutku tvoria len jedon dom.



[1] V ďalšom opise podané sú i obrázky niektorých kopaníc.




Július Bodnár

— slovenský historik a spisovateľ, etnograf, publicista Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.