E-mail (povinné):

Július Bodnár:
Myjava

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 48 čitateľov

Úvod

Poznať samého seba, svôj pôvod, svojich predkov, svôj rodný kraj, je povinnosťou každého človeka, lebo na tejto známosti zakladajú sa, — a z nej prýštia sa všetky lepšie city v človeku, ktoré blažia celý život jeho. Ktorý človek svojich rodičov, svoj rodný kraj dobre ani nepoznal, ale bol hneď od útleho detinstva sem a tam prenášaný, v tom nemal sa jako vyvinúť cit lásky, cit spolupatričnosti; lebo prv, než by sa bola jeho známosť na niečom zakotvila, už musel inému navykať, tak, že prvé a najstálejšie, ba povedzme: najpožehnanejšie dojmy nemali v ňom jako utkveť. Následok toho býva obyčajne ten, že patričný človek ztratí barvu, ktorá ho mala označovať a mu jeho osobitný ráz dodávať, — a stane sa bezbarevnou, pospolitou figurkou.

Dnešný vek, následkom zimničnej borby a shonby o hmotné výhody, nepraje trvacím dojmom: neponecháva času k tichej meditácii, k vhĺbeniu sa do samého seba; neposkytuje príležitosti ku dôkladnému poznaniu všetkého toho, čo nás obkľučuje, len ak v merkantilnom smysle, vzhľadom na osoh a úžitok, čo však nevyviňuje krásu a útlocit; nepestuje toho vnútorného človeka, podľa Boha stvoreného. — Dnešný vek už aj malé dieťa prv, než by sa duchovne obrnilo, v svojskom charaktere zaocelilo, v svojich citoch ustálilo, zve do boja, — a tak nivelluje ľudí a vyzlieka zo všetkých individuálnych zvláštností. Všetci tí, ktorí niečo veľkého a originálneho chcú vytvoriť, obyčajne prinútení sú utiahnuť sa a ísť na niektorý čas do samoty.

Že je tento nivellujúci prúd pre celé človečenstvo nebezpečný, videť už aj z toho, že väčší duchovia neštítia sa aj verejne privolávať svetu: „Nazpät k prírode!“ — to jest, nazpät do toho okružia a ovzdušia, v ktorom si nás matka-príroda pestuje, lebo len na jej lone a v jej objatí môže sa tak človek stať nositeľom obrazu Božieho.

Ďakovať Pánu Bohu, náš slovenský ľud pri všetkých svojich biedach a storakých nerestiach, ktoré mu hneď z rána tisnú do ruky vandrovnú palicu, ešte nevyzliekol sa úplne zo svojho individuálneho rázu, ešte duša jeho je svieža a neotupela v borbe života, ale má smysel pre vyššie, čisté ideále. Ešte aj vtedy, keď ho súdba života zažene až za široké more medzi národy cudzé, ozýva sa v ňom cit lásky k domovine, priznáva sa k svojeti, tak, že, keď mu neni ani dopriano navrátiť sa domov, zažiada si aspoň knihu, ktorá by mu jeho rodisko opísala, pred oči predstavila, aby sa, keď aj len v mysli, avšak predsa mohol v ňom pokochať a aj svojim dietkam o ňom povyprávať.

Túto žiadosť prejavili aj do Ameriky vysťahovavší sa naši rodáci, Myjavci, ktorí si zažiadali zovrúbnejší opis svojej rodnej Myjavy, než jaký dosaváď v rukopise medzi nimi koloval, a my sme im v tom nemohli odopreť, ale poznov pristúpili sme už raz k započanému dielu, aby sme ho pri pomoci Božej aj shotovili, — a nie len našim americkým, — ale aj domácim bratom a sestrám k vzdelaniu predložili. Predkladáme tedy, Milí Krajania, v tejto knihe všetko to, čo sme v krátkom čase o veľkej Myjave, o jej prítomnosti a minulosti zvedeť mohli. — My sami najlepšie vieme, že to ešte neni všetko, ale len malá čiastočka toho, čo si ľud behom storočí vytvoril. Nie len Rím má svoje zvláštnosti, ale má ich každý kraj a národ, má ich aj Myjava a jej statný ľud. A preto platí i tu slovo chýrneho Thorwaldsena, ktoré povedal dánskemu kráľovičovi, keď sa ho opýtal, že jak dlho má pobudnúť v Ríme, aby ho dôkladne mohol poznať, odvetiac mu: „Vaša Vysosť, ráčte sa to opýtať takého, ktorý sa tu dlhšie baví, lebo ja ešte len 10 rokov bývam v Ríme!“ Nuž, dozaista ani my nemohli sme behom tak krátkeho času vystihnuť všetky zvláštnosti a krásy Myjavy a jej ľudu, položili sme na papier len to, po čo sme my prišli, — úfajúc sa, že tí, ktorí po nás príjdu, budú šťastnejší, keď sa budú mať načo opierať.

No, i v tejto podobe a v tomto sostavení prijmite, Milí Rodáci naši, túto knihu vďačne, vzdelávajte sa z nej Vy a Vaši potomci a učte sa z nej rodoláske všetci, lebo s tým prácu našu najlepšie odmeníte.

Sostaviteľ




Július Bodnár

— slovenský historik a spisovateľ, etnograf, publicista Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.