E-mail (povinné):

Július Bodnár:
Myjava

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 48 čitateľov

Štatistika

(Podáva Pavel Lacko.)

(Pramene: Magyar statisztikai közlenyek I. z r. 1900. dr. Emil Stodola: Štatistika Slovenska a L. Pauliny: Dejepis superintendencie nitrianskej.)

a.) Ako historicky neurčitý je čas založenia Myjavy, práve tak neurčité, neisté sú aj rozmery, v akých založená bola. Nevieme s istotou, či bola založená ako obec, alebo len ako majer, a behom času sa vyvinovala. Ale ani o tomto jej vývine nevieme nič istého. Toľko vieme, že už v XVI. storočí bola ľudnatá obec, lebo vtedy bola založená hneď veľká ev. cirkev, a jeden latinský zemepis na počiatku XVII. storočia menuje ju Magna Miava t. j. Veľká Myjava, ale o počte obyvateľov nič bližšieho neudáva. Že prirodzeným spôsobom nemohla sa za 200-300 rokov na Veľkú Myjavu vyvinúť, je zrejmé. Musel ju zveľaďovať silný prúd prisťahovalecký. Pravdepodobne medzi tunajšími, vtedy ťažko prístupnými rozsiahlymi horami hľadali a našli útočište Husíti, pred Turkom utekajúce považské obyvateľstvo a česko-moravskí bratia, opustivší svoju otčinu.

Určitejšie, ačpráva nie úplne spoľahlivé ale len približné dáta máme až z druhej polovice XVIII. storočia. R. 1756. prevedená vizitácia (katolícka) udáva 7000 obyvateľov. M. Korabinský vo svojom Lexikone udáva, že spočítanie ľudu, prevádzané po tolerančnom patente tým cieľom, aby si vymohli dovolenie k stavbe kostola, našlo na Myjave 8836 obyvateľov okrem maloletých a služobných. (To bolo r. 1782. alebo 1783. lebo v tomto roku začali so stavbou kostola.) Tento počet zdá sa mi trošku prehnaným, lebo s detmi a služobnými by sa musel zdvihnúť aspoň na 12000 duší. Sem pravdepodobne pripočítali aj zo súsedných obci Turej Lúky, Brezovej, niektoré kopanice, aby tým istejšie obdržali povolenie k stavbe kostola.

Toto moje predpokladanie by podporovaly aj nasledovné dáta. Po piatich rokoch, r. 1788. skrz katolíckeho biskupa Batthyány-ho prevedená vizitacia našla na Myjave 8371. obyvateľov, z ktorých bolo 75 židov. Ostatok: evanjelíci a katolíci, — Obežník nitrianského ev. seniora P. Ježoviča z r. 1790. udáva 8517. obyvateľov na Myjave spolu aj s kopaniciami. Nie je teda možné, aby v tých pokojných časoch za 5 poťažne za 7 rokov počet obyvateľstva tak veľmi bol klesol.

Pri vizitácii ev. biskupa Crudyho r. 1803. počet obyvateľstva Myjavy odhadli na 9000 duší, pri vizitácii Stromszkého r. 1836. na 8000. Tieto dáta, ako na prvý pohľad vidíme, sú len približné. Toľko môžeme zistiť, že počet stálych obyvateľov Myjavy len pomaly vzrastal, a že sa za 100 rokov kolísal okolo 8000, (raz bolo viac, raz menej) ale nikdy neprestúpil 10.000.

Určité, úradné dáta máme od r. 1869., od úradného spočítania ľudu. Vtedy bolo na Myjave 9637 obyvateľov, spočítanie v r. 188.0 našlo už 10.018, v r. 1890. len 9997, a v r. 1900. bolo zase 10.630. Sčítanie r. 1910. prevedené našlo zase len 10.063 obyvateľov.

Zase vidíme, že od 50 rokov počet obyvateľov Myjavy stojí na 10000. Raz o niekoľko sto menej, raz zase viac. To musí mať svoju príčinu. Táto príčina je: hospodárske, životné pomery Myjavy. Myjava je takmer výlučne zemedelská obec. A poneváč nemá spojenia s priemyselnými a obchodnými stredišťami, nemôže sa v nej ani vyvinúť čulejší priemysel a obchod. Odkázaná ja výlučne na roľníctvo, nuž a tá pôda viac ako 10000 duší vyživiť nemôže pri terajšom stave poľného hospodárstva. Prebytok teda ide inam výživu hľadať a z čiastky vlieva sa v iné národy.

Plocha Myjavy aj s horami obnáša 82,42 štvorcových kilometrov. A tak na 1 km padne 126,7 duší. Je teda husto obydlená. V nitrianskej stolici padne na 1 km 77,7 duší a v celej krajine priemerne 59,3 duší na 1 km. Myjava teda obe priemerné číslice hodne prevyšuje.

b.) Z tých 10639 obyvateľov, r. 1900 sčítaných bolo 5231 mužského a 5408 ženského pohlavia. Žien teda bolo v r. 1900 na Myjave o 187 viac, ako mužov. Alebo na 1000 mužských pripadá na Myjave 1034 ženských. Zjav tento je nie ojedinelý, ale takmer všeobecný nielen v našej krajine, ale skoro vo všetkých krajinách starého sveta. — V nitrianskej stolici padne na 1000 mužských 1045 ženských, v celej krajine priemerne na 1000 mužských 1009 ženských, u Slovákov padne na 1000 mužských 1097 ženských.

c.) Dľa veku, rozdelilo sa obyvateľstvo Myjavy nasledovne: niže 6-ročných detí bolo 2242 (21,1 % celého obyvateľstva); od 6 — 11 bolo 1445 (13,6 %); od 12 — 14 bolo 667 (6,2 %); dietok po 15. rok bolo teda spolu 4354 t. j. (40,9 %) celého obyvateľstva. Od 15 — 19 bolo 817 (7,7 %); od 20 — 39 bolo 2608 (24,4 %); od 40 — 59 bolo 2008 (18,9 %) a vyše 60 ročných bolo 852 (8 %).

Keď tieto dáta porovnáme s inými, krajinskými, uvidíme v akom pomere je k ním obyvateľstvo Myjavy ohľadom veku, či stojí totiž lepšie a či horšie, ako ostatné kraje našej krajiny. Dietok do 15. roku bolo v nitrianskej stolici 37,7 %, na Slovensku 37,1 % v celej krajine 35,6 % a na Myjave 40,9 %. Ako vidíme, na Myjavy je veľmi mnoho dietok.

Najproduktívnejšia, práce najschopnejšia vrstva, od 20 po 39-roční obyvatelia, tvorila 24,4 %, t. j. štvrtinu celého obyvateľstva. V nitrianskej stolici tá istá vrstva tvorila 26,2 %, na Slovensku 26,7 %, a v celej krajine 27,8 %. Ako vidíme, práce schopných, plodných, tvorivých ľudí je u nás na Myjave pomerne málo. — Vrstva od 40 po 59-ročných činila 18,9 %, v nitrianskej stolici 19 %, na Slovensku 18,8 % a v celej krajine 18,9 %. Tu teda stojíme si dosť dobre. Vrstva starcov, vyše 60-ročných, činila 8 % v stolici 7,7 %, na Slovensku 8 %, v celej krajine 7,6 %. Starých ľudí máme teda priemerne viac, ako v nitrianskej stolici, a ako v krajine. (Len Rumuni majú viac starcov: 8,3 %). — Tá zdanlive prajná okolnosť, že je u nás mnoho dietok a tá skutočne neprajná okolnosť, že je veľmi málo pracovných síl v pomere k iným vidiekom, nachádza svoje vysvetlenie nie snáď v mimoriadnej plodnosti nášho obyvateľstva, ale v tej smutnej okolnosti, že práceschopní ľudia idú, „hnaní žitia nevoľou“ do Ameriky a dietky si tu nechávajú v opatere u rodiny. Tak že rodičia, otec, matka sú v Amerike, a práce menej schopní údovia rodiny: dietky, dedkovia, babky sú doma.

d.) Čo sa rodinného stavu týka, obyvateľstvo Myjavy bolo podelené nasledovne. Slobodných bolo 5896 (55,4 %), ženatých a vydatých 4065 (38,2 %), vdovcov a vdov 676 (6,4 %), rozsobášených 2. Keď povážime, že v nitrianskej stolici bolo slobodných 54 %, na Slovensku 54,6 % a v krajine 53,6 %, vidíme, že u nás je pomerne mnoho slobodných. Naproti tomu ženatých a vydatých bolo v stolici 39,9 %, na Slovensku 39 %, v krajine 40,2 %, teda u nás bolo pomerne málo ženatých a vydatých. Príčina toho je, ako sme už aj boli spomenuli, sťahovanie sa dospelých do Ameriky. Vdovcov a vdov je u nás tiež o niečo viac, ako je krajinský priemer, (v stolici 6,1 %, na Slovensku 6,4 %, v krajine 6,1 %), rozsobášených ale menej, je to len nepatrné číslo.

Keď vezneme, že manželských párov bolo asi 2050, a slobodných bolo 5896, vtedy na jeden manželský pár pripadnú takmer 3 deti, čo by bolo veľmi priaznivé číslo, keby nie spomínanej Ameriky, a keby sme nemuseli prirátať k tomu ešte aj vdovcov a vdov istú čiastku. Ale aj tak vyše dvoch detí padne priemerne na jednu rodinu.

Všetko obyvateľstvo Myjavy ubytované bolo v 1795 domoch. Na jeden dom padlo teda asi 6 obyvateľov (5,9). V nitrianskej stolici priemerne 7,4, na Slovensku 6,6 a v krajine tiež 5,9 duší padlo na jeden dom. K ostatným slovenským vidiekom primerane, nás ľud býva teda dosť pohodlne.

e.) Dľa národnosti pozostávalo obyvateľstvo Myjavy z 10100 Slovákov, 165 Maďarov, 319 Nemcov a 45 iných. Maďarstvo tvorí na Myjave nestála, stále sa premieňajúca úradnícka trieda, a niekoľko tuho-vlasteneckých Židov. Nemectvo zastupujú výlučne Židia, „iných“ zase cigáni. Tak že okrem týchto troch národností stálé, skutočné obyvateľstvo Myjavy je čiročisto slovenské. A poneváč ostatné národnosti tvoria len malý zlomok oproti jadru obyvateľov slovenských, môžeme podpísať výrok prof. Niederleho, že Myjava je najväčšia čisto slovenská obec. (Sú ovšem mestá v krajine, kde býva viac Slovákov: v Pešti 25000, v Prešporku 10715, na Čabe 27000, na Sarvaši 17700, ale títo z čiastky tvoria nepatrnú menšinu, z čiastky sú neuvedomelí, neprebudení a majú proti sebe silnú, panujúcu triedu maďarskú). — Poneváč je ale toto slovenské obyvateľstvo málo vzdelané, k tomu hodne chudobné, je aj málo samostatné, cudzím vlivom prístupné a preto v živote národa nášho nehrá takú rollu, akú by hrať mohlo a malo. Máme ale nádeju, že sa to napraví.

f.) V ohľade náboženskom je Myjava tiež tak jednotná, ako aj v národnostnom. Jadro obyvateľstva sa priznáva k ev. a. v. cirkvi, počtom 9574 duší. Cirkev kat. tvorí 689 duší. (Okrem hlavného okresného sudcu všetci úradníci aj pri obci a pri úradoch zamestnaní sú katolíci). Len málo je tu skutočných pôvodných Myjavcov, väčšinou sú to behom času z Moravy a od inam sa prisťahovavší robotníci a remeselníci. Je tu ešte aj 15 kalvínov, 2 récko katolíci a 359 židov. Väčšie evanjelické cirkve ako je Myjavská sú len v Pešti (39000), na Čabe (25600), v Sarvaši (22000), v Orošháze (15000, v Ňiredháze (17800), a málo väčšie sú vo Veľkom Sibíne a v Brašove.

g.) Na akom stupni vzdelania stojí ľud, Myjavu obývajúci? V rámci štatistiky musíme na to tiež len číslicami odpovedať. Odpoveď je nie veľmi priaznivá ani takto, ale snáď ani s kultúrno-historického stanoviska by nebola prajnejšia. V štatistike vzdelanosť sa meria podľa znalosti písania a čítania. Na Myjave čítať a písať vedelo (v r. 1900.) 5487 ľudí. To jest 51,6 % celého obyvateľstva. (Berúc do obľadu len vyše 6-ročných, vtedy priemer ja 65,3 %, kdežto v celej krajine len 61,4 %). Stoličný priemer je 56 %, na Slovensku 52,8 %, v celej krajine 61,6 %. Tu je ešte nie tak veľký rozdiel, ale keď vezneme, že z Maďarov vie čítať a písať 61 % a z Nemcov 68,2 %, nuž vidíme, že sme hodne zaostali v tomto ohľade. To je veľmi slabá potecha, že uhorských Rusov číta a píše len 14,5 % a Rumunov 20,4 %, teda o mnoho menej, ako u nás. Veľmi potrebné je zdokonaľovanie, vyvinovanie školstva. Na študovanie do vyšších škôl pomerne málo dávajú svojich synkov. Je to drahé, lebo na Myjave niet žiadnej strednej školy.

h.) Pohyb ľudnatosti, zmena obyvateľstva.[219] Následkom úmrtnosti a pôrodov sa obyvateľstvo na celom svete stále mení, zamieňa. Keď k tomuto prirodzenému zamieňaniu sa pridruží ešte aj prisťahovanie, alebo vysťahovanie sa z jednotlivých obcí, krajov, nuž je táto zmena živšia, rýchlejšia, v obyvateľstve badať pohyb, lebo v jeho prospech, lebo v jeho škodu. Počet pôrodov zase podmienený je ženbou, počtom manželských sväzkov. Tak v prvom rade o ženbe musíme prehovoriť pri pohybe ľudnatosti. Ako počet obyvateľov vôbec, tak aj počet sobášov na Myjave vykazuje stále kolísanie. Ba keď vezneme posledné polstoročie, alebo len posledné desaťročie do povahy, tak vidíme miesto postupu, rozmnožovania sa sobášov práve úpadok ich počtu. Tak v rokoch 1861 — 1870. bolo priemerne 105,6 sobášov ročne; v r. 1871 — 1880. už len 89; v r. 1881 — 1890. len 85,9; v r. 1891 — 1900. len 84,5 a v r. 1901 — 1910. už len 62 sobášov bolo ročne. Alebo na 1000 obyvateľov padlo v r. 1871 — 1880. 9,2 sobášov; v r. 1881 — 1890. 8,5; v r. 1891 — 1900. 8,4 a v r. 1901 — 1910. na každých 1000 obyvateľov padlo priemerne už len 6,4 sobášov. Veľmi do oči bijúci je úpadok zvlášť v poslednom desaťročí:

Rok 1901 / 1902 / 1903 / 1904 / 1905 / 1906 / 1907 / 1908 / 1909 / 1910 Počet sobášov 88 / 69 / 73 / 70 / 60 / 58 / 49 / 58 / 51 / 44

Tak že r. 1910. na každých 1000 obyvateľov (evanjelických) padlo len 4,6 sobášov. Príčina tohoto úpadku: Amerika. Že aký veľký je tento úpadok, to vidíme, z toho, že krajinský priemer je: na 1000 obyvateľov 8,8 sobášov.

Následkom úpadku sobášov upadol aj počet pôrodov. V poslednom polstoročí priemer pôrodov je následovný: v r. 1861 — 1870 ročne bolo priemerne 410,2 pôrodov; v r. 1871 — 1880., 459,4; v r. 1881 — 1890., 429,8; v r. 1891 — 1900., 413,5 a v r. 1901 — 1910. bolo ročne už len 352,6 pôrodov. Posledné desaťročie vykazuje tieto číslice:

Rok 1901 / 1902 / 1903 / 1904 / 1905 / 1906 / 1907 / 1908 / 1909 / 1910 Počet pôrodov 421 / 379 / 370 / 358 / 356 / 362 / 316 / 323 / 338 / 306

Alebo rátajúc na 1000 obyvateľov, v rokoch 1871 — 1880. padlo 47,6 pôrodov; v r. 1881 — 1890. len 42,9; v r. 1891 — 1900. len 41,3; v r. 1901 — 1910. len 36,8 a v r. 1910. padlo na 1000 obyvateľov len 31,9 pôrodov. Krajinský priemer je: 40,5 pôrodov na 1000 obyvateľov, v nitrianskej stolici 43,6 a priemer u Slovákov 42,8. Všetky tieto priemerné číslice veľmi prevyšujú náš terajší priemer.

Dľa pohlavia v posledných 10. rokoch na každých 100 narodených chlapcov padlo len 95 dievčat.

Nezákonných pôrodov bolo v posledných 5 rokoch priemerne 9, alebo 2,7 % všetkých narodených. Iste sú kraje, ktoré stoja aj horšie v tomto ohľade, ale sú aj lepšie.

Mrtvorodených je pomerne mnoho u nás: priemerne 14 za rok, alebo 4,2 % všetkých narodených, dľa posledného 5-ročného priemeru. Najviac ich je v letných mesiacoch, pri namáhavej ťažkej práci.

Najvážnejším činiteľom pri zmene obyvateľstva, v riadnych okolnostiach, je úmrtnosť. Pri malej úmrtnosti je vzrast obyvateľstva rýchlejší, istejší, pri veľkej úmrtnosti, ešte aj pri veľkom počte pôrodov, je pomalší, pochybný. Z evanjelického obyvateľstva Myjavy za posledných 10 rokov zomrelo priemerne 265 ľudí, alebo z každých 1000 obyvateľov zomrelo 27,7 duší, čo je ozaj hodný počet keď povážime, že Norvéžsku z každých 1000 zomiera len 16,1, v Nemecku len 22,2, ale stojíme v tom ohľade predsa lepšie ako celokrajinský priemer, ktorý je 29,7 duší z každých 1000. Z tých 265 zomrelých bolo 137 mužského a 128 ženského pohlavia, alebo na 100 zomrelých mužských padlo len 93,4 ženských. V tejto okolnosti má vysvetlenie ten zjav, že ačkoľvek sa dievčeniec menej narodí, predsa je viac ženských. Narodí sa totiž pri 100 chlapcoch o 5 menej, ale zomre pri 100 mužských až o 6,6 menej ženských. Teda pri každých 100 dušiach narodených a zomrelých majú ženské takmer 2 duše zvyšku.

Pri úmrtnosti badáme tiež ten istý úpadok, ako aj pri pôrodoch. V r. 1901 všetkých zomrelých bolo 356, roku 1910 už len 220, úpadok je teda 38 %! Ale tento úpadok sa zjavuje v celom polstoročí. Od r. 1861. do 1870. zomrelo priemerne 362,9, v r. 1871 — 1880. zomrelo 395,2 (v tomto desaťročí bola cholera a v dvoch rokoch zúrily osýpky, preto tak veľký priemer), v r. 1881 — 1890. zomrelo 353,9, v r. 1891 — 1900. len 301,6 a v r. 1901 — 1910. už len 265 duší zomieralo ročne. K tomuto zmenšeniu sa smrtných pádov iste prispelo aj zlepšenie sa zdravotníckych pomerov, ako to ukazujú aj priemerné číslice — v r. 1871 — 1880. z 1000 obyvateľov zomrelo 41, v r. 1881 — 1890. len 35,3, v r. 1891 — 1900. len 30,2 a v r. 1901 — 1910. len 27,7 — ale hlavnou príčinou je zmenšenie sa pôrodov, menej detí, ktoré dodávajú skoro polovicu zomrelých.

Úmrtnosť dľa veku v poslednom desaťročí znázorňuje nám nasledujúca tabella:

Z tejto tabelly vidíme, že zo všetkých zomrelých priemerne jednu štvrtinu (24,7 %) tvoria dietky niže 1. roka (okrem mrtvorodených). A vôbec skoro polovicu všetkých zomrelých (48,8 %) dávajú dietky niže 12-ročné (aj s mrtvorodenými). Tak, že je úmrtnosť detí veľká. Keď prirovnáme úmrtnosť malých dietok k pôrodom, uvidíme, že v minulom desaťročí takmer ani každé piate novorodzeniatko nedožilo do 1. roka (18,7 % narodených nedožilo 1. roka, a keď vezneme do povahy aj mrtvorodené, tak sa % zvýši na 23,2 %). Najmenej mrú ľudia od 6 — 12. rok, potom medzi 12 — 24. rokami (2.9 %, poťažne 4 % všetkých zomrelých). Najviac mrú od 50 — 70. a 0 — 1. r. (25,4 %, poťažne 24,7 %). Starci vyše 70-roční dávajú 10,9 % všetkých zomrelých, teda máme hodne starcov, tak, že vyše 90-roční ľudia nepatria práve medzi zriedkavé zjavy, ba pochovaly sa v minulom desaťročí (v r. 1905. a 1909.) aj dve vyše 100-ročné starenky.

Na zmenu obyvateľstva a pohyb ľudnatosti nemalý vliv má konečne sťahovanie. A síce lebo prisťahovanie, ktoré počet obyvateľov rozmnožuje, zväčšuje, alebo vysťahovanie, ktoré počet obyvateľov zmenšuje. Dľa úradnej štatistiky z r. 1900. na Myjave bolo vtedy 291 príslušníkov iných štátov. Pravdepodobne boli to Amerikáni, návštevou sa tu u svojich zdržujúci a moravskí robotníci. Lebo iných, stálych prisťahovalcov tu ani nemôže byť, okrem úradníkov, poneváč zeme ani pre naších niet dosť, a tovární, priemyselných závodov tu niet vôbec.

O mnoho citeľnejšie je vysťahovalectvo. Úradná štatistika vykazuje ozaj len 580 vzdialených, ale to je nespoľahlivé, poneváč ľudia ani neudajú, kto je im vzdialený, a cestujú zväčša bez pasov. Ich počet bezpečne môžme zdvihnúť na 1500, veď len v jedinom Little Fallsi žije pár 100 Myjavcov.

V dávnejších časoch vysťahovanie z Myjavy bolo tiež na dennom poriadku. Vtedy sa sťahovali na Dolniu zem, do Kysáču, Hložian, ba až v Šíde, v Slavonii som našiel myjavských Otiepkovcov, a aj teraz je viac rodín v Slavonii. Sťahovali sa aj do Viedne, zväčša remeselníci. Najnovší a najsilnejší prúd je namerený do Ameriky. Niektorí sa vrátia so zárobkom, iní tam ostanú. A poneváč vysťahujú sa len zdraví, práce schopní ľudia, má to veľmi zkazonosný účinok aj na vzrast obyvateľstva, aj na hospodársky rozmach Myjavy.

Príčiny tohoto vysťahovania sú všeobecne známe. Tu ich len pripomeniem. Prvá, najhlavnejšia je nedostatok výživy. Zeme málo priemyslu, obchodu niet, niet teda zárobkov. A národ sa predsa čo aj pomaly, ale stále množí, prebytok musí isť inam živobytie si hľadať. Druhá príčina je zväčšenie životných nárokov. Dnešný človek, ani na tých najodľahlejších kopaniciach sa neuspokojí s tými životnými podmienkami, pri ktorých sa výborne cítil jeho dedo. Veď Myjava mala už toľko obyvateľov, koľko teraz, zeme bolo ešte menej, nemali z nej toľko úžitku, a predsa vyžili, lebo žili jednoducho, skromne. Či na seba, či do seba čo potrebovali, to si dorobili doma. Teraz ale zdravé, záživné mlieko vytisla káva, ktorá potrebuje hodne cukru, deti potrebujú často krajciar „na cukrové“, chlapi potrebujú na drahý dohán, na víno, pálené atď., atď., k tomu prídu veliké dane a už má náš milý Myjavec hotový pas do Ameriky. A konečne príčina vysťahovania, a toho najsmutnejšieho, lebo konečného, bez nádeje návratu, sú naše hrozné politické pomery. Dokiaľ sa nezmenia tieto, každý hospodársky vývin, každú podnikavosť znemožňujúce politické a hospodárske pomery, dotiaľ je Myjava odsúdená na stagnovanie, na živorenie, ba na úpadok. Že či skoro príde tá doba vývinu, pokroku, to je tajomstvo budúcnosti.



[219] Tu uvedené dáta sú brané len z matrík ev. a v. cirkve, sú teda nie úplne presné pre celé obyvateľstvo Myjavy. Ale odchýlka je malá, poneváč ev. a v. cirkev tvorí 9/10 celého obyvateľstva.




Július Bodnár

— slovenský historik a spisovateľ, etnograf, publicista Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.