E-mail (povinné):

Július Bodnár:
Myjava

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 48 čitateľov

Vysťahovanie

(Podáva Pavel Ušiak, Muskegon, Mich.)

Myjavci neboli prvými emigranti do Ameriky, predišli ich Slováci zo stolíc šarišskej, spišskej, zemplínskej a užhorodskej. Vtedy ešte Myjava nevedela o Amerike.

V osemnástom století niekoľko rodín bolo sa vysťahovalo na žírne Dolniaky a do Slavonie, kde zakúpili majetky. Ale väčšina sa vrátila do svojho rodiska. Nepáčila sa im tam voda a nemohli privyknúť na to podnebie. Po tomto nik nepomýšľal na vysťahovanie. Mládež išla po väčšine do Viedne na učenie a do služby.

Je tomu dvadsaťjedon rokov, čo náš ľud ide za more. Ján Kováč Bušo, obuvník, Pavel Paracka, kováč a Albert Bohatý, širačník boli prví vysťahovalci z Myjavy. Odišli dňa 1. mar. 1890. do Chicaga. Toho prvého zverboval istý Šagát z Brezovej, ktorý sa bol z Ameriky s pekným zárobkom navrátil. Ján Kováč našiel si potom vyše menovaných kamarátov a išli, Paracka sa bol o 1 rok 9 mes. na vypisovanie manželky vrátil. Bohatý je tam druhý raz. Ján Kováč Bušo zomrel v Chicagu r. 1910., zanechajúc po sebe dva domy.

Za týmito priekopníkmi pohli sa nebadane i ostatní. Dobré zprávy v listoch, ústne rozpovednie vrátivšich sa, menovite ale posielané dolláre lákaly chudobných i majetných. Mnohý, zarobiac si pár tisíc korún vrátil sa domov, ale tunajšie pomery boly mu už cudzie — išiel nazpäť do novej vlasti. V dnešnom čase neni domu, z ktorého by nebol voľakto v Amerike. Ľudia pricházdajú, odchádzajú, akoby „hen za humná“. Včera si bol s priateľom na ulici a v nedeľu čuješ v kostole modlitbu, za brata na mori cestujúceho. Popis r. 1910. prevedený našiel z Myjavy 1800 ľudí v Amerike.

Jedon Poliančiar na jar zasadil brambore, išiel do Ameriky a na jaseň už ich kopal. Skutočná udalosť.

Príčiny vysťahovania

Na Myjave najrozšírenejšie remeslo, pytlikárstvo, následkom prerobenia mlýnov na valce a zavedenie hodbávnych pytlov, kleslo až na pár domov. Vlada sa nepostarala o nový priemysel o nové pramene výživy. Kopanice boly od jakživa roľnícke a mestečko sa tiež vrátilo k pluhu. Po otcovi dedil sa majetok na čiastky medzi deti, následkom čoho z rôľ nezostaly iba švihle a brázdy. Z takého rozkúskovaného majetku bolo ťažko vyžiť a preto veľká čiastka ľudu musela ísť v lete za hory na poľnú prácu. Tam robili na panském alebo u bohatých sedliakov za mizernú plácu, spávali po stodoliach a maštaliach medzi potkanmi.

Ohňom, neúrodou a inými nehodami postižení roľníci museli si požičať peniaze po väčšine u židov na vysoké procento. Málo ktorý dlžník zmohol sa na zaplatenie dlžoby. Také dlhy prechádzaly s otcov na detné deti. Bárs tu boly už aj naše peňažné ústavy, ľud im ešte nedôveroval. Ľud bol tak zapaučaný, že sa nijako nemohol z dlhov a intabulácií očistiť. Keď chcel mať sedliak nejakú tú kravičku, židák pomohol, dal mu teliatko na chovanie. Za škodu bol sedliak zodpovedný a keď sa kravička predala najprv sa stiahla kúpna cena a s ostatným sa delili. Takýmto hospodárením ľud nemohol prísť k ničomu, ba veľké množstvo majetkov prešlo do úžerníckej ruky. Právom hovorieval starý Šmílo, ktorého už na bubon dal: „Aj som ti dal, aj som ti vzal a predsa nič nemáš.“ Toto bola hlavná príčina vysťahovalectva.

Mnohí vojopovinní mladíci utiekli za more, na ktorý skutok vojanské vrchnosti krivo hľadely. Chudobní mladíci slúžili u zámožnejších za šaty a sa chovanie. Šaty ale v tej istej službe sodral. Tak vlastne slúžil za nič. Pred 18 rokmi slúžil istý mladý chlap za 19 zlatých ročne. Keď sa chudobnejšia mládež dopočula, že v Amerike nemusí robiť za darmo, kto si len mohol na cestu požičať, utekal za more, nečakájúc ani assentírky.

Po prvom mojom návrate z Ameriky bol som pri vojanskej kontrolle. Kapitáň vo svojej reči hovoril, že Myjavci nie sú dobrí vlastenci, keď utekajú za more a oslabujú kontingent vojska. „Ktorí nemáte z čoho žiť, hovoril ďalej, iďte na zárobok, dostanete 1 kor. na deň a môžte si pekne žiť.“ Že sa na túto reč mnohí usmievali, mnohí hlavami krútili netreba podotýkať.[221]

Nás nemožno obviňovať z nevlastenectva, poneváč už i Maďari z úrodných Dolniak húfne opúšťajú vlasť. Tu je potrebná hospodárska i sociálna náprava. Keby sa vláda postarala o prácu, o zem pre ľud, neutekal by tisíce kilometrov za more. Vyvlastniť majetky veľkých pánov a biskupov a predať ľudu. Uhorsko by bolo o krátky čas raz tak bohaté. Nebolo by treba vynášať obmedzujúcich zákonov proti vysťahovalectvu.

Myjavci sú dobrí vlastenci a milujú tú zem, kde sa zrodili, zem otcov. Len sa pýtajte Myjavca, ktorý ide prvý alebo druhý raz do Ameriky, či sa vráti do „Starej vlasti“ a či zostane „v Novej“? Povie vám, že ani za svet nechce zomreť v cudzine iba, žeby ho náhle smrť zachvátila. Znám rodiny, ktoré majú v Amerike rozsiahle farmy, ale i tí prechovávajú túžbu vrátiť sa na starosť na krásnu Myjavu, složiť kosti vedľa svojich predkov.

Pomocou Ameriky povzniesla sa Myjava hospodársky. Ľud očistil si majetky, sprostil sa úžerníkov, popravil si bydlisko a zakúpil zeme. Cena zeme poskočila. Roľka alebo lúčka, ktorá bola kúpená pred dvadsiatimi rokami za 200 korún, dnes predá sa za 1000 korún a to na rvačku. Tri banky na Myjave sú preplnené peniazmi z Ameriky. Koľko millionov korún príde na Myjavu ročite nevedno, to je prísna tajnosť. Mnohí si v Amerických bankách ukladajú svoje mozole. Mnohí ako bolo už spomonuté, majú tam svoje farmy domy, obchody atď. I toto je dôkaz, že Myjavec je vytrvanlivý, pracovitý a sporivý.

Najviac mužských a ženských vysťahovalcov z Myjavy žije v Chicagu, najväčšej to metropole Slavianov, potom v New-Yorku, v Little Fallsi, N. Y.; v Jersie City, N. Y.; v Pasaies, N. Y., v Newark, N. Y.; Guttenberg, Yonkers, Tarytown, Braddock, Windber, Mahanoy City, Pa., Landingville, Pa. Herkimer, N. Y., Yongs town. Oh., Barton Oh, Cleveland, Oh, Racine, Wis., Sant Lois, Muskegon, Mich., Shelby, Mich., Ramzdell, Texas, Laipzig, Severná Dakota. V týchto troch posledných miestach sú naši farmeri.

Slováci sú aj v Alaske, na ostrovoch Filipínskych, ba aj pod anglickým panstvom v Canade. Týchto kanadských Slovákov musí byť pekný počet, keď už majú svoj týždenník.

Všetkých Slovákov na území Ameriky môže byť okolo 800 tisíc.

Keby boli Slováci pohromade osadení, tvorili by rozsiahly štát.

Náš ľud hodí sa k bárs akej práci. Robí v dielňach, v uholných baniach, v železolejarňach atď. Dievčatá slúžia po velkých mestách. Mnohé sú dobré a hľadané kucharky v privátnych domoch a v hostincoch. Myjavka vie i bez kucharskej knihy dobro navariť. Také dievča má 18 — 20 doll. mesačne. Muž vyrobí 8 — 10 dollárov týždenne i vyše, závisí od akosti práce. Mnohá práca je od kusa, na hodinu, na akkord. Baníci vyrobia veľké peniaze, lenže často stávkujú alebo je práca zastavená.

V Amerike nedarujú nič darmo. Krvopotne je ten groš zaslúžený. Ľud, keď vyrobí dopraje si, zašatí sa, dá halier i na slovenskú spisbu. Slečinky príduc domov, zahodia širiaky a sukne a hodia sa do kasaníc.

Je pravda, že daktorí nezískali v Amerike ničoho, ale tých je málo. Z pijana a leňocha nebude ani tam nič.

Prví vysťahovalci zažili zlé časy. Boli vysmievaní a opovrhovaní od Amerikánov a iných vysťahovalcov. Tomu boli Slováci sami na vine. Nevedeli sa vžiť do amerických spoločenských pomerov. Bývalo ich na jednej hospode, obyčajne u daktorého rodáka 10 — 30. Prázdny čas veľmi často pijatikou trávili.

Čo ich obľúbenými robilo v očiach Amerikánov, bola šikovnosť a vytrvanlivosť pri práci.

Že sa pomaly vžili do pomerov, najlepšie ukazuje tamojší spolkový život, tu je mnoho podporujúcich a telocvičných organisácii. Spolky sú nasledujúce:

1. Národný Slovenský Spolok, má 655 odborov a 36.435 údov.

2. Katolícka Slovenská Jednota, má 625 čísel a 32.769 údov.

3. Slovenská Ev. Jednota, má 218 čísel a 7798 údov.

4. Telocvičná Slovenská Jednota Sokol, má 15 župí, 217 mužských sborov so 6055 členmi.

5. Venec Sokola, dámske sbory, čísel 68, členov 1316.

6. Oddelenie Sokolského podrostu, má 14 sborov a 282 členov.

Vyše označené spolky majú svoje časopisy a kalendáre, ktoré napomáhajú rozširovanie vzdelanosti medzi Slovačou.

Americkí Slováci majú už svojich proffessorov, lekárov, pravotárov, umelcov, učencov, kňazov, učiteľov, obchodníkov a bankárov. Intelligencia táto požíva úctu pred Amerikánmi.

Chrámov majú Slováci mnoho, ale o školstvo sa málo starajú, vzdor tomu, že im v tom vláda neprekáža.

Ochotnícke divadelné predstavenia tiež nemálo prispievajú k pokroku našich vysťahovalcov. Tak 109. sbor T. S. J. Sokol predstavil 14. okt. l911. „Zakázané ľudové shromaždenie“, alebo živý obraz utrpenia Slovákov za dnešnej doby, od M. Milosrdný. Dej odohráva sa na Myjave. Osoby sú tiež Myjavci. Z Myjavcov hrali: Ján Ružička, Martin Mareček, Juraj Mareček ml., pani Alžbeta Mareček, Juraj Mareček, st., Ján Válek, Ján Horniak. Predstavenie riadil Jurko Mareček hudba Verner-Mareček.

Z tohoto všetkého vidno, že Slovák usiluje sa príjemným urobiť si pobyt v Amerike. Pri tom všetkom ale srdce jeho túži za rodným krajom.

Pri udržovaní svojich nových amerických chrámov nezabúdajú ani na starokrajové. Tak aj Myjavci z Little-Fallsu poslali roku 1902. na strieborný kríž a obraz oltárny 490 korún, za čo sa im pán farár S. Valášek v mene domácej cirkve poďakoval pekným prívetom, ktorý vzbudil radostnú ozvenu v srdciach všetkých amerických Myjavcov. Nechže tento sväzok medzi vysťahovalými a domácimi údami ostane aj na ďalej pevný a je blahými rozpomienkami pestovaný.



[221] Dnes sú už aj tu služby a tovarychy značne vyššie, ovšem vplyvom Ameriky. Red.




Július Bodnár

— slovenský historik a spisovateľ, etnograf, publicista Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.