ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď prv, nežby naše dielo vyšlo zpod tlače, vyskytuje sa mi ešte príležitosť napísať na konec niekoľko záverečných slov; tak činím to z troch príčin.

Ponajprv ďakujem Hospodinu, že pôsobil v nás „i chtění i skutečné činění podle libé vůle své“. Fil. 2. 13.

Potom vzdávam vďaku mojím vysokocteným spolupracovníkom a milým priateľom za jejich hotovosť k dielu, že pochopili veliký význam tohoto podniku, a že svojimi hrivnami prispeli k jeho prevedeniu bez všetkého nahovárania a dlhého presviedčania. Menovite konam milú povinnosť, keď nielen v mene svojom, ale isteže aj v mene milých čitateľov a vôbec v mene priateľov slovenskej spisby, poďakúvam sa za krásny a veľavýznamný článok slovutneho francúzskeho spisovateľa a priateľa Slovákov, pána Villiama Rittera o staviteľstve; s čím nielen že naše dielo pozdvihol, ale obohatil aj slovenskú spisbu vzácnym študiumom, keď poukázal na zanedbávané a nikým nevšímané umenie nášho slovenského ľudu a ho náležite ocenil. — Ale ďakujem aj ostatným pánom, p. Jankovi Cádrovi, p. Pavlovi Lackovi, p. Michalovi Šimonovičovi, p. Ľudevítovi D. Kubánymu, p. Dolinskému, p. Ostriežskemu, p. drovi Michalovi Slávikovi a p. Pavlovi Ušiakovi, že odložili na bok všetky svoje ostatné dôležité práce, — a s celou horlivosťou odovzdali sa do vypracovania prijatých oddieľov, čo im pre krátkosť času bez predprác a pre nedostatok vzorov a prameňov dalo dosť ťažkú robotu. Niektorý z nich na to nikdy ani nemyslel, žeby kedy o Myjave mal písať, — a preto aj ctení čitatelia budú v jednom druhom uznanliví. — V zaujatosti o naše dielo zvlášte vyznačil sa p. dr. Michal Slávik, ktorý aj svoje eminentne životné záujmy nechal stranou a všetko možné podujal za umožnenie diela. Až na malé výnimky on prevádzal aj korrektúru, za čo mu v mene všetkých spolupracovníkov vyslovujem srdečnú vďaku. — Avšak ďakovať nám prichodí aj všetkým tým priateľom spisby, ktorí jakékoľvek pramene, k tomuto dielu potrebné prepustili, na živé i písané dáta upozornili. Nech čerpajú sladkú odmenu odmenu vďačností z nášho diela.

Ale mám slovo aj ku cteným čitateľom. Nie síce preto, aby som predchytával Vašej spravedlivej kritike a jej prekážal, než naopak, aby som Vás ešte upozornil na niektoré chyby a vady, bez ktorých síce nemôže byť ani jedno ľudské dielo. Nerozumiem tu ani chyby tlače, ohľadom ktorých už Angelo Rocca, filolog zo XVI. stoletia povedal: „Typografica ars nimis est erroribus obnixia“, t. j. že kníhtlačiarske umenie je veľmi chybami prekážané; ale rozumiem tie mnohé protivy a protirečenia, ktoré sa tu i tu z jednotlivých prác ozývajú a pre ktoré by sme zaslúžili najskôr odsúdenia. Lenže keď povážime, že sme desiati pracovali na diele tomto a každý z nás vniesol do príspevku svoju celú osobnosť, — a keď ďalej do ohľadu vezmeme, že prišlo nám pracovať pri tak rôznej a rozsiahlej látke dosť náhle; každý uzná, že na prvé vydanie nebolo možno všetko až do maličkosti súladne sformovať. Ani klaviatura keď sa sostaví, neni hneď súladná, ale musí sa dlho štimmovať; tak aj my to štimmovanie a uhládzanie, ponechali sme si až k druhému vydaniu. Bolo nám tak, jako gazdinej, ktorá vysúšala svoju bielizeň vonku na úslni, — a pred nastávajúcou pŕškou habe aj s domácimi všetko a klade na hromadu bez ladu a skladu. Uhládzanie a ukľudzovanie ponecháva si na iný čas. Tak aj my pred možnou nehodou chceli sme všetku možnú, nám známu, látku o Myjave poznášať a zachrániť bez toho, aby sme boli mali času urovnávať a pouhládzať. Veď niektorí z nás prez celý čas sa na Myjave vôbec ani nezdržovali, ba traja sú stále už v Mnichove a v Amerike obydlení. Aj s prácou vzhľadom na pána nakladateľa tak bolo pilno, že začiatok niektorého príspevku bol už v tlači a pokračovanie sa ešte len písalo. — Nam neišlo o formu, ale o čím skoršie zachránenie jádra, ktoré skrýva v sebe životaschopné zárody dokonalejšieho diela. Appellujeme na vysokoctené slovenské obecenstvo, aby skorým rozobraním tohoto diela umožnilo ďalšie, dokonalejšie a ešte zovrubnejšie vydania jeho a tak odmenili aj chvalitebnú snaživosť vydavateľa, pána Daniela Pažického. — Jedno však predsa už tu musím opraviť a síce pri zdravotníctve hojenie lámaním skrz Annu Štefkovu rod. Babincovu, že sa ono deje s vedomím a pri kontrolle riadneho lekára.

Nuž a Vy, Milí Rodáci Myjavci, ktorým k vôli dielo toto sme vydali, majte knihu túto za opravdové zrkadlo Vašeho duševného i telesného života. Jako vidíte, hľadeli sme podať pravý obraz Vašej minulosti a prítomnosti a keď kde tu padlo aj tvrdé slovo pravdy, stalo sa to len z lásky k Vám, aby ste poznali dokonale samých seba. Lebo náprava k lepšiemu je len tam možná, kde je poznanie samého seba opravdové a dostatočné. Vaša pekná minulosť klade pred Vás krásne kultúrne úlohy aj do budúcnosti. Nech že aj toto dielo mocne prispieva k tomu, aby Vám Vaše čisté ideále neschádzaly s pamäti.

Na Bukovci dna 1. dec. 1911.

Julius Bodnár.