ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Podáva dr. M. Slávik.)

Michal Krman, z mestečka, evanjelik,^[220] narodil sa z otca, tunajšieho superitendenta, Daniela a matky Kateriny Klaudia, okolo r. 1790. Bol rektorom tunajším (1709 — 14.), potom brezovským (1614.), neskôr kaplánom tunajším (1715 — 19.), konečne farárom krajňanským (1719 — 30).

Matej Krman, mladši brat predošlého Michala, bol tunajším rektorom (1723 — 29.), potom farárom vaďovčanským, konečne farárom českej vysťahovaleckej osady v Prusku pri Podstupimi. Od neho pochádza: „Báseň na památku Václava Kleycha“.

Ján Sopocius, syn tunajšieho rektora Martina, bol präceptorom (1701.) a rektorom (1701 — 04.) na Myjave, odkiaľ odišiel za rektora do Žiliny a v ten istý rok (1705.) za farára do Štiavnika (Trenč.).

Ján Peťko, syn tunajšieho farára Tobiáša, bol farárom sobotištským (1703 — 8.), potom tunajším (1708 — 11.), kde ustúpiac D. Krmanovi, stal sa rektorom v Prietrži (1711 — 13.), potom bol tamejším farárom (l713 — 25.), seniorálnym notárom (1713 — 20) a seniorom nitrianskym (1720 — 25). Zomrel 29. nov. 1725.

Ján Vyskydenský, syn Jozefa a Terezie Horečnej, narodil sa 16. apr. 1761. Bol rektorom v Šamoríne (1783.), slovenským organistom a rektorom v Prešporku, farárom v Horných Salibách (1785 — 97.), v Dolných Salibách (1797 — 1805.), slovenským farárom v Trnave (1805 — 17.), v Prietrži (1817 — 34.). Zomrel 2. marca 1834. Tlačou vydal: „Krátičkú zprávu o pamatnějších příbezích cirkve ev. a. v. Přítržské“ (1833.), — ďalej: „Verše svadebníkům Čačovským“ a „Verše pri inštallácii Velk. p. Štefana Nezbud, sen. inšpektora“ (1820).

Ján Devan sa narodil 27. sept. 1773. Bol präceptorom na Brezovej (1792.), rektorom na Vrbovciach (1793 — 1809.), farárom vo Vrbke na Morave (1809 — 16.), potom vo Bzinciach (1816 — 60.). Zomrel 22. apr. 1860.

Štefan Djuga, z kopaníc, narodil sa 14. marca 1774. Bol kaplánom tunajším (1805.), farárom v Skalici (1805.), nitr. konseniorom (1820 — 34.), potom seniorom (1834 — 36.). Zomrel 19. okt. r. 1836.

Pavel Bórik, z kopaníc od Borovských, syn Juraja a Judity Ticháčkovej, narodil sa 22. marca 1777. Bol farárom v Humpolci v Čechách (1803 — 13.), v Sobotišti (1813.), v Prietrži (1814 — 17.), v Senici (1817 — 22.), na Vrbovciach (1822 — 47.), seniorálnym rečníkom (1826 — 40.). Zomrel 15. marca 1847. Vydal: „Nábožné kázaní při pamatné případnosti, když Dv. p. Adolf Samuel Tessák do cirkve ev. Senické uveden byl“ (1828.). — Jeho syn Daniel Horislav Bórik, narodivší sa v Sobotišti, bol farárom sobotištským, potom vrbovčianskym a r. 1851. c. kr. okr. slúžnym na Myjave, neskôr štátnym úradníkom v Trnave.

Martin Zdenek bol präceptorom brezovským, potom rektorom prietržským (1807 — 09.).

Ján Vyskup, z Poriadia, bol farárom na Tordači. Jeho potomci zamenením prvej spoluhlásky V príbuzným B menujú sa Biskupmi, — a syn spomenutého Nathan Biskup bol farárom na Krtyši v Novohrade, súc predplatiteľom J. Kollárových „Národných Zpiewanok“ (1834). Vydal aj spisok: „Památka stavění věže na Velkém Krtyší 1842. Pravnuk jeho je teraz farárom v Grobe v prešporskej stolici.

Pán, od Pánikov (z Brestovca), bol farárom v Slovenskom Právne.

Ján Porubský, z Rúdnika, bol präceptorom na Myjave (1800) potom stal sa farárom.

Samuel Kolény, syn Michala, narodil sa 30. aug. 1788., bol kaplánom (1811 — 13) a farárom na Myjave (1813 — 37). Zomrel 17. jan. 1837. Napísal: „Parentaciu při pohřebě Dv. p. Vilíma Paulinyho, faráře senického, prednesená 4. dec. 1827.“

Daniel Kolény, mladší brat predošlého Samuela, narodil sa 5. okt. 1800., bol myjavským kaplánom (1823 — 26), potom farárom v Kulpíne.

Daniel Kolény, syn predošlého Samuela, bol kaplánom bzinským (1842 — 44), farárom bukovským (1844 — 49), konečne beckovským.

Štefan Pecho, syn Jána a Alžbety Ševčik, narodil sa 2. aug. r. 1792., bol rektorom v Beckove (1810 — 15), präceptorom na Brezovej (1815 — 18), kde sa stal rektorom (1818 — 31).

Ján Trokan, syn Štefana a Judíty Šimečkovej, narodil sa 25. febr. 1810., bol kaplánom tunajším (1831), farárom kostolnanskym (1831 — 83), dekanom okresu novomestského (1841 — 51), seniorom nitrianskym (1851 — 61 a 1873 — 80). Zložil úrad 1883. Zomrel 5. júla 1894. Tlačou vydal r. 1851.: „Myjavu s novým vekom“.

Samuel Kokeš, syn Pavla a Zuzany Ragulik, nar. 15. jan. 1808., bol kaplánom na Brezovej, potom farárom a seniorom na Laze (Trenč. st.). Keď Kokeš z Lazov navštívil Myjavu a videl, že prirodzenej velikosti sochy Mojžiša a Arona, ktoré niekdy po bokoch oltára stály, zanedbano „pod vežou“ sa potulujú, vypýtajúc si ich, sochy so sebou sobral.

Štefan Caltík, syn Mateja a Doroty Mateják, narodil sa 21. febr. 1805. Pochádzal z Brestovca, bol rektorom v Holiči (1830 — 34) v Horných Zeleniciach (1835 — 40), vo Vrbovom (1840 — 49), kde zomrel na choleru.

Samuel Jakubovič, brat sarvašského Pavla, bol kaplánom v Čabe.

Štefan Mikulecký bol 1808 — 48. notárom myjavským a občas inšpektorom tunajšej ev. cirkve.

Daniel Mikulecký, syn predošlého Štefana, bol lekárom v Púchove.

Samuel Mikulecký, brat predošlého Daniela, bol panským úradníkom.

Maliarik, Sklárik, Dudík, Caltík a Malatidesovci boli ev. kňazmi.

Juraj Kulišek narodil sa 9. mája 1815., syn Pavla a Judity Kysely, bol tunajším präceptorom (1837), potom präceptorom (1838 — 1842) a rektorom na Vrbovciach (1842 — 1898). Zomrel 26. mája 1898.

Ján Jaromír Matička narodil sa r. 1826., bol básnikom, kaplánom v Kostolnom (1847), potom administrátorom (1848 — 50) a farárom (1850 — 56) na Vrbovciach. Zomrel 29. aug. 1856.

Ľudevít Šulc, syn tunajšieho farára Jána, narodil sa 30. jan. 1883., bol kaplánom na Čabe (1861), farárom v Nitrianskej Strede (1862 — 74), na Brezovej (1874 — 81). Zomrel 21. jan. 1881.

Ján Gálik, výpomocný učiteľ v Brestovci a v mestečku, mnohých i z mladšej generácie vyučoval.

Daniel Hatala bol pomocným učiteľom na Myjave, neskôr učiteľom v Krajnom (Konkušová dolina).

Samuel Hatala, st., narodil sa 11. mája 1834., bol pomocným učiteľom tunajším (1870 — 76), učiteľom na Bukovci (1876 — 1908), kde i teraz žije na odpočinku.

Samuel Hatala, ml., syn predošlého Samuela, narodil sa 15. febr. 1862., bol výpomocným učiteľom na Oroszláne, präceptorom na Myjave (1888 — 91). a od r. 1891. účinkuje ako učiteľ v Prietrži.

Daniel Vrablica bol rektorom v Báčke a oficierom v slovenskom povstáni.

Ján Mockovčiak, z Uhlísk, bol farárom v Pezinku. Tlačou vydal: „Písně k uwítání a k poswěcení zwonů, jakož i k položení gruntowného kamene weže Ewanjelíků podle A. W. w Pezinku (1863.) Bol povedomia slovensko-národného, na dôkaz čoho nech tu stojí jeho novoročný vinš, poslaný redakcii Sokola:

Jeho syn, neskoršie senior zvolenský, odnárodnil sa a spolu s nim ďalšie potomstvo.

Jozef Martešík, syn tunajšieho rektora Jána a Zuzanny Raiter, bol präceptorom v Senici (1850), präceptorom a notárom na Bukovci, (1800 — 52), rektorom v Hlbokém (1852). Zomreľ 25. júna 1852. na Myjave.

Ján Martešík, brat predošlého Jozefa, bol präceptorom tunajším (1848 — 52), potom hlbockým rektorom (1852 — 78).

Karol Ferdinand Martešík, nar. 20. okt. 1830., brat predošlého Jozefa a Jána, bol präceptorom myjavským, potom učiteľom na Rusave (na Morave), konečne na Popradí, kde i zomrel.

Vodička bol farárom v Zárieči (Trenč. st.).

Samuel Chrenka bol notárom na Vrbovciach, potom učiteľom v Tótkomlóši.

Samuel Jurenka bol notárom na Turej Lúke, potom na Brezovej, kde i zomrel. Bol členom „Matice Slovenskej“.

Samuel Jurenka bol kaplánom tunajším (1855 — 58), potom farárom na Vsetíne (na Morave), potom žil na odpočinku na Myjave. Zomrel r. 1907. vo Viedni a pochovaný je v Skalici. Bol výtečným rečníkom.

Samuel Púl bol učiteľom na Betlári (Gem. st.).

Pavel Púl bol úradníkom v panstve Koburgovem.

Michal Valášek bol hl. slúžnym v Hlohovci (Frašták), neskôr stal sa tamejším rychtárom a statkárom. Zomrel vo Viedni.

Štefan Kováč bol notárom.

Gustáv Valášek bol hl. slúžnym v Novom Meste n/V. (1866 — 78), potom pravotárom na Myjave.

Michal Rigell, kat., je správcom Machlupovskej továrne na remeň v Budapešti.

Imrich Rigell, kat., apatekár, zomrel v Žiline.

Pavel Devan, syn Pavla, najprv bol apatekárom, teraz je železničným úradníkom.

Ján Valášek, syn Daniela a Anny Slaný, narodil sa 11. júna 1849., je od r. 1874. pravotárom na Myjave, inšpektorom tunajšej (od r. 1906.) a kostolnanskej ev. cirkve a predsedom slov. nár. strany okresu vrbovského, ktorého bol kraj. poslancom (1901 — 1906). R. 1874. Slovenský Akademický Spolok „Naprej,“ ktorého v Prešporku bol zápisníkom, neskôr pod- a predsedom, ako i „Občiansky čítací spolok na Myjave“ r. 1911., zvolil ho za čestného úda. Od vzniku „Novej Banky“ je jej pravotárom.

Pavel Valášek bol pravotárom v Nitre, potom v Hlohovci a teraz je pravotárom v Budapešti.

Dr. Eduard Kohn, izr., syn tunajšieho chirurga Gabriela, neskôr evanjelik a Kende, bol 24 rok. lekárom myjavským. Zom. 6. júna 1900.

Ján Maliarik je ev. farárom vo Veľkých Levároch od r. 1901.

Jozef Bróda, tunajší rabín, syn Marka Bródu, tunajšieho bývalého rabína.

Štefan Klč-Mikuščiak, bol notárom v Sobotišti.

Martin Jurenka, narodil sa 21. marca 1842. a zomrel 16. mája 1903.; bol myjavským notárom.

Pavel Jurenka (Paprskár) bol učiteľom na Papradi, protikandidátom M. Jurenku na tunajšie notárstvo, potom pravotárom v Budapešti.

Michal Slávik, zkončený gymnasista, zomrel r. 1850.

Samuel Tallo a Adásek, bohoslovec (z kopaníc), zomreli ako študenti.

Karol Nečesálek je rim. kat. kňazom v Búrskom Sv. Mikuláši.

Ján Klč-Mikuščiak, brat nášho pekára Miška, je účtovníkom v Lučenci.

Ladislav Vannay, syn tunajšieho farára Ladislava, bol notárom v Siladiciach, teraz je súkromným úradníkom v Turč. Sv. Martine.

Ľudevít Vannay, starší brat predošlého Ladislava, nar. sa 2. apr. 1861. a zomrel 20. jan. 1884., bol pisárom u notára na Myjave.

Eduard Jurenka, bývalý notár brezovský a podnotár tunajší, r. 1909.

Samuel Valášek, nar. 15. okt. 1866., syn Daniela a Anny Jurenka, je jedným ev. farárom tunajším a správcom „Novej Banky“.

Samuel S. Smetana, syn Pavla a Anny Gálik, nar. sa 30. apr. 1866. a zomrel 6. aug. 1898. Bol výtečným lingvistom a maliarom, neskôr medikom, spolupracovníkom nádejnej monografie Myjavy a ako taký zomrel.

Pavel Borsuk, syn Jána a Zuzanny Repta, ako práv. osnovník zomrel v Luhačoviciach a pochovaný je na Myjave.

Pavel Valášek, syn Eduarda a Zuzanny Čistý, ako zkončený maturant zomrel r. 1902.

Pavel Maliarik je farárom v Dolnej Strehovej v Novohrade.

Janko Cádra, syn významného neb. Janka a neb. Anny Valášek, sa narodil 6. dec. 1882. Po zkončení pražskej „Českoslov. obchod. akademii“ od r. 1905. žije v Mníchove, čo spolupracovník Villiama Rittera. Vzdeláva sa v umení a hudbe, cestuje po Švajčiarsku a Francii. Dokončuje slovenskú prácu o skladateľovi Bedřchovi Smetanovi a pripravuje monografie daktorých umelcov výtvarných a skladateľov. Prekladá z češtiny a slovenčiny do francuzstiny (Jiráskové „Proti všem“ a „Bitvu u Lučenca“, Vajanského „Pančavu“ a „Mier duše“).

Alexander Trokan, syn neb. Jána a Zuzanny Vyskydenský, nar. 25. febr. 1883. Bol kaplánom Šalgotarjáne a od r. 1911. je farárom v Málinci (novohradská st.).

Karol Ladislav Viest, syn neb. Karola a Eleonory Rosiar, nar. sa 27. júna 1885., bol seniorálnym kaplánom v Hlbokom, od r. 1911. je farárom v Častkove.

Dušan Ján Viest, brat predošlého Karola, nar. sa 24. apr. r. 1887., je účtovníkom v Bánovciach.

Daniel Bučenec, syn Štefana a Kristiny Grečný, od r. 1910. je učiteľom na Bukovci.

Jozef Hák, kat., syn Jozefa a Terezie Latzlovej, býv. praktikant pri kr. daňovom úrade na Myjave a v Senici, zomrel r. 1910.

Samuel Klasovitý, syn Štefana a Kateriny Klč, z kopaníc, je ev. učiteľom košarisko-priepasnanským (nar. 3. júla 1888.).

Irena Jurenka, zkončená präparandistka v Prešporku, dcéra neb. notára Martina a Zuzanny Valášek, — Oľga Kočvara, praktikantka účtovníctva na Myjave, dcéra Štefana a Karoliny Redecha, — Pavel Varsik, syn Pavla a Anny Dinga, je praktikantom účtovníctva na Myjave (nar. 25. okt. 1891.), — Pavel Maliarik, syn býv. tunajšieho kominára Pavla, je účtovníkom v Déši. — Karol Kasparek, syn pravotára K. Kasparka, kat., štátny úradník na Myjave, — Ľudevít Kasparek, mladší brat predošlého Karola, kat., zkončený právnik na Myjave, — Michal Valášek, syn Michala a Anny Valášek, ev. kaplán v Krajnom (nar. 14. decembra 1885.) — Ján Zeman, syn neb. Daniela a Kristiny Miklík, ev. kaplán v Trenčíne (nar. 24. júna 1885.), — Ján Bradáč, syn Samuela a Kristiny Dinga, ev. bohoslovec v Amerike (nar. 26. nov. 1889.), — dr. Pavel Jurenka, syn neb. rychtára Mateja a Kateriny Bednár, prav. osnovník na Myjave, — dr. Ivan Markovič, syn dr. Juliusa a Ľudmily Boor, práv. osnovník v Novom Meste n./V. (nar. 3. júna 1888.), — dr. Michal Slávik, syn kurátora Samuela a neb. Kristiny Kováč, kand. prav., — Ivan Krno, syn Jána a Emilie Fajnor, právnik v Paríži (nar. 26. sept. 1891.), — Ján Bučenec, syn Jána a Anny Trokan, hudobník v Amerike, — Ján Holčík, syn Jána a Vilmy Majtán, ev. bohoslovec v Prešporku (nar. 25. febr. 1891.), — Štefan Siváček, syn Jána a Alžbety Slávik, obchodný akademik v Prešporku (nar. 9. dec. 1893.), — Štefan Kočvara, syn Jána a Alž. Krištofec, obch. akademik v Prahe (nar. 17. aug. 1892.), — Samuel Hodul, syn Samuela a Alžbety Liborčiany, — Oskár Jurenka, Ernest Jurenka, Žigmond Jeszenszky, Tibor Jeszenszky, Štefan Kočvara, Ján Valášek, Milko Smetana a Ján Slabej, študenti, sú učení Myjavci.

Tu ešte pripomenúť treba, že viacerí obchodníci a priemyselníci (na pr. Sam. Jurenka, Mich. Valášek, Sam. Smetana ml., Gust. Valášek, Ed. Valášek, Ivan Jurenka, Pavel Ušiak, atď.) zkončili viac tried stredných škôl. A keby sa v šesťdesiatych rokoch bolo docielilo to, po čom otcovia túžili, aby založená bola tu stredná škola, vtedy Myjava bola by mnohými učenými ľudmi obdarila spoločnosť, cirkev, národ a vlasť.