ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Svetlo. Z koliby s kopou sena sa znova stala posteľ s baldachýnom.)

PRINCEZNÁ. A potom sa už naozaj na nič nepamätám.

KRÁĽOVNÁ. Tak počkaj, dcérka moja, ešte raz a po poriadku. Keď kráľovič Jano a jeho traja pomocníci zaspali, hneď si sa prebudila?

PRINCEZNÁ. Nemusela som sa prebúdzať, mamička, veď som sa iba robila, že spím. Stačilo mi iba otvoriť oči.

KRÁĽOVNÁ. A keď si ich otvorila, na čo si sa premenila?

PRINCEZNÁ. Na jabĺčko.

KRÁĽOVNÁ. A zgúľala si sa z postele na zem?

PRINCEZNÁ. Zgúľala.

KRÁĽOVNÁ. A čo bolo ďalej?

PRINCEZNÁ. Už som ti povedala, mamička. Potom sa už na nič nepamätám.

KRÁĽOVNÁ. Tak si sa asi zgúľala z postele veľmi prudko a dopadla si na zem veľmi tvrdo. Ten náraz ti spôsobil otras mozgu a okno v pamäti. Stáva sa to — veď sa o tom aj v pesničkách spieva. (Začne spievať. Dvorné dámy a Princezná sa k nej postupne sa pridávajú.)

KRÁĽOVNÁ. Máme okno vtedy, keď tú pamäť zrazu nemáme.

DVE DVORNÉ DÁMY. Keď v pamäti zablúdime ako v bludnom neznáme.

PRINCEZNÁ. Najkrajšie zo všetkých okien je to okno v pamäti,

VŠETKY. ktorým aj tá naša pamäť zrazu kamsi uletí…

PRINCEZNÁ (bokom). … keď láska priletí.

KRÁĽOVNÁ. Druhý raz musíš byť, dcérka, opatrnejšia. Ale aj tak som rada, že ťa v prvú noc ustrážil a nemusím na plot napichovať ďalšiu hlavu.

PRINCEZNÁ.Lenže ja si dám v druhú noc oveľa viac záležať — v druhú noc sa pousilujem zgúľať sa z postele pomalšie a dopadnúť na zem mäkšie. Alebo sa radšej nebudem meniť na jabĺčko ani na nič podobné, čo sa musí gúľať, zmením sa na niečo také, čo vôbec nemusí dopadnúť na zem. A potom mi nebude hroziť nijaký otras mozgu a nijaká strata pamäti — a on ma určite už po druhý raz neustráži.

KRÁĽOVNÁ. A prečo ti tak záleží na tom, aby ťa neustrážil?

PRINCEZNÁ. Sama neviem, mamička. Baví ma to, a dúfam, že tým pobavím aj niekoho druhého. Veď počkaj, kráľovič Jano, ako s tebou vybabrem druhú noc! Som zvedavá, čo budeš ty aj so svojimi pomocníkmi robiť, keď sa už nebudem gúľať — ale budem — už viem, čo budem. (Pospevuje si.) Veď aj tá pamäť občas uletí… keď láska priletí. Budem lietať! Mamička, čo je to vlastne tá láska?

KRÁĽOVNÁ. Inokedy ti poviem. Už sú tu, dcérka.

9. Znova prichádza Jano s Pomocníkmi#-K#

JANO (prichádza so svojimi Pomocníkmi). Dobrý deň, susedky. Začneme hneď?

KRÁĽOVNÁ. Vitaj, kráľovič Jano. Včera si nás pozdravil aj pesničkou.

JANO (spieva).

JANOVA PIESEŇ

No naozaj nestrácajme čas. Viete už, že môj pomocník Dlhý môže urobiť súmrak, kedy chce — nuž, ak nemáte nič proti tomu, pustíme sa do druhého stráženia.

KRÁĽOVNÁ. Naozaj ti je tak naponáhlo?

JANO. Naozaj, susedka. (Spieva.)

JANO. Lenže ja mám to trápenie sám so sebou práve preto, že som sám, nuž sa nebudem mladej žene vyhýbať len preto, že mám sám so sebou trápenie. Naopak, chcem sa poponáhľať, aby som sa toho trápenia čo najskôr zbavil.

KRÁĽOVNÁ. A myslíš, že si pomôžeš, keď urobíš nejakú bezhlavosť? To veru nie je dobré poponáhľanie. Nezabúdaj, kráľovič Jano, že kým ty rozmýšľaš nad tým, ako sa zbaviť trápenia, tvoje trápenie rozmýšľa nad tým, ako ťa zbaviť hlavy.

JANO. A práve preto sa ponáhľam! Keď sa ja svojho trápenia rýchlo zbavím, neostane môjmu trápeniu už čas na to, čo chce urobiť so mnou ono.

KRÁĽOVNÁ. Urob si teda súmrak, keď ti je tak naponáhlo.

JANO. Hej, Dlhý! Súmrak!

DLHÝ (spieva).

KRÁĽOVNÁ (mlčky naznačí Princeznej, aby sa odobrala do postele a odíde aj s Dvornými dámami).