Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
(Z postele s baldachýnom sa znova stala koliba s kopou sena.)
OVEČKA (šťastne zabľačí). Bééé.
JANO (prebúdza sa na kope sena, zase bozkáva Ovečku). Ale nie! Choď kamsi! A keby to bola aspoň tá krajšia, čo minule — ale taká škaredá. (Odoženie ovečku.) Zase sa mi to všetko iba snívalo. A zase som sa v tom najlepšom prebudil. (Spieva.)
JANOVA PIESEŇ Ja som bača na košiari, kde niet ani človiečka. Keď poviem, že sa chcem ženiť, zabľačí len ovečka. Aspoň vo sne princezničku ustrážiť chcem tretí raz. Príď už večer rozprávkový! Kde si, Dlhý? Posúr čas!
Pravdaže, Dlhý sa mi nezjaví, keď bdiem, lebo aj on je len rozprávková postava z môjho sna. Čas do večera pobeží nerozprávkovo pomaličky — no rád to vydržím. Veď večer znova zaspím, a keď Pán Boh dá, prisní sa mi koniec môjho sna a bude krásny. Len nesmú ani na konci sna chýbať moji traja pomocníci —
— Dlhý aj Široký aj ten Bystrozraký. Nech mám aspoň vo sne šťastie na zázraky!
(Je noc. Jano sa pritúli k ovečke a zaspí.)
OVEČKA (takisto zaspí, len ešte predtým zabľačí). Bééé.
(Tma.)
— slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam