ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

PRINCEZNÁ (nevšíma si Jana a jeho Pomocníkov a ide si ľahnúť pod baldachýn. Líha si oblečená, ani si nezatiahne záves na posteli — tieňohru si necháme na inú noc. Mlčky pozoruje Jana a jeho Pomocníkov).

JANO (takisto mlčky pozoruje princeznú a vymieňa si významné pohľady so svojimi Pomocníkmi, ktorých umiestňuje na správne miesta. Keďže sme v neiluzívnom javiskovom priestore a nemáme nijaké dvere, do ktorých by si líhal Široký, úlohou Širokého nebude zavadzať vo dverách, ale zavadzať kdekoľvek. Ani Bystrozraký nebude svoj bystrozrak využívať pri pohľade z okna, ktoré nemáme — takisto ho bude využívať kdekoľvek. Strategicky dôležité je ktorékoľvek miesto javiska a je úplne jedno, kde Jano svojich Pomocníkov rozmiestni — napriek tomu prebehne v tejto chvíli pantomíma hľadania toho najsprávnejšieho miesta. Jano svojich Pomocníkov niekoľko ráz premiestňuje, aj oni majú rôzne pantomimické návrhy a vymieňajú si miesta medzi sebou. Keďže ide o pantomímu, počujeme nanajvýš nezrozumiteľný šepot alebo to, ako sa Princezná uchichtáva. No môže im aj radiť. Konečne je Jano spokojný a môže obrátiť svoju pozornosť k Princeznej). Tak — a stráže sú na svojich miestach. Dobrú noc, túlavá princezná Marienka… A to ty vždy chodíš spať takto? Nevyzlečená?

PRINCEZNÁ. Kto hovorí, že idem spať?

JANO. Noc je predsa na spanie.

PRINCEZNÁ. A čo ak nie je?

JANO. A na čo iné by bola?

PRINCEZNÁ. Napríklad na táranie.

JANO. Výborne, môžeme teda až do rána tárať dve na tri.

PRINCEZNÁ. Ty môžeš tárať dve na tri až do rána so svojimi pomocníkmi, kráľovič Jano, ale ja som túlavá, ja mám za lubom iné táranie.

JANO. Aké iné táranie?

PRINCEZNÁ.Nuž také — túlavé. (Spieva.)

JANO. Takže predsa táraš, aj keď sa táraš. A ešte si k tomu aj spievaš. Ale prečo muselo už toľko kráľovičov zaplatiť za tvoje táranie hlavou?

PRINCEZNÁ. Je mi to ľúto, ale chybu urobili oni.

JANO. Akú chybu?

PRINCEZNÁ.Prečo sa silou—mocou chceli so mnou oženiť, keď vedeli, že ma nedokážu ustrážiť?

JANO. A možno urobili dobre, že ťa neustrážili.

PRINCEZNÁ. Dobre? Prečo dobre?

JANO. Nechali to tvoje ustráženie na mňa. Tri noci ťa ustrážim, a si moja.

PRINCEZNÁ. Bojím sa, že ani ty ma neustrážiš.

JANO. No vidíš! Už sa začínaš báť. A tak je to správne — nemusím potom vôbec odpásať remeň. Stačí, keď ti len prísne poviem, že dnes v noci sa, túlavá princezná Marienka, túlať nebudeš.

PRINCEZNÁ. Nie? A čo budem teda robiť?

JANO. Budeš pekne spať vo svojej posteli až do rána.

PRINCEZNÁ. Ale keď mne sa ešte nechce spať, kráľovič Jano.

JANO. Potom ste dvaja, komu sa nechce spať. Predsa len odpášem ten remeň — lebo ani jemu sa ešte nechce spať. (Odpáše remeň a pár ráz ju šľahne po zadku.) Pozri, aký je svieži.

PRINCEZNÁ. Jaj, nie, dosť, ty surovec! Nebi ma už, kráľovič Jano! Prestaň, kráľovič

Janko! Už dosť, kráľovič Janíčko! Už spím! (Zatvorí oči a robí sa, že spí.)

JANO (nakláňa sa nad ňu a potom šeptom oznamuje Dlhému). No, prosím, ani to veľmi nebolelo — a už spí.

DLHÝ (šeptom to oznamuje Širokému). Adu dí!

ŠIROKÝ (šeptom to oznamuje Bystrozrakému). Ašu ší!

BYSTROZRAKÝ (radostne zašepká). Abu bí!

JANO. A spí, a dí, a bí a ví — priatelia pomocníci moji, môžete si zdriemnuť aj vy. Takú spiacu ju do rána postrážim už aj sám.

DLHÝ, ŠIROKÝ a BYSTROZRAKÝ (zadriemu).

JANO (bdie pri princeznej a ticho spieva).

PRINCEZNÁ (spánok iba predstierala, čakala iba na túto chvíľu, zrazu je hore a dospieva Janovu pieseň nad Janom).

Kto pomôže tvojej hlave, keď ju budeš strácať? Veď ja ti teraz ukážem, ty surovec. Prešla som ti cez rozum. Mňa si uspával, a sám si zaspal. A tí tvoji nevydarení pomocníci spia ešte tuhšie. Čo urobím teraz ja? Som túlavá, nuž urobím to, čo mi káže urobiť moja túlavosť. Premením sa na červené jabĺčko.

(Tma. Znova svetlo. Princezná zmizla. Na posteli leží jabĺčko.)

HLAS PRINCEZNEJ. A už som sa naň aj premenila. Teraz sa musím opatrne zgúľať z postele. Tak. aby som sa nedoudierala. A aby som nenarobila hrmot a nepoprebúdzala spáčov. (Jabĺčko sa zgúľa z postele.) Podarilo sa. A teraz už len vygúľať sa odtiaľto na lúku. Cestou si musím dať ešte pozor a nezagúľať sa k niekomu z vás tam v hľadisku, najmä nie k takému, čo je hladný a má rád jabĺčka. Pretože nie dosť, že som túlavá a že musím utekať svojím strážcom — ale hrozí mi ešte oveľa väčšie nebezpečenstvo. Skôr než sa premením z jabĺčka na niečo iné, by ma niekto z vás mohol zrazu schmatnúť a zahryznúť do mňa. Až mi po koži idú zimomriavky — lebo aj ako jabĺčko mám kožu — nuž, až mi zimomriavky idú po koži, keď na to len pomyslím. Hrozná predstava — túlavá princezná, z ktorej niekto odhryzol, keď bola jabĺčkom. Ako by som vyzerala, keby som sa potom znova premenila na princeznú? Čo by mi chýbalo? Ucho? To by sa dalo ešte zakryť vlasmi. No čo ak by mi chýbala ruka alebo noha? Aj to by bol ešte lepší prípad. Ale môže ma niekto zjesť celú a odhodiť iba ohryzok. Čo by zostalo zo mňa, keby som sa zmenila na princeznú? Iba kostra. Bŕŕŕ! Takže nezjedzte ma, prosím vás, ani zo mňa neodhrýzajte — iba ma sledujte, ako sa teraz budem gúľať okolo spiaceho Širokého preč zo spálne! (Gúľa sa.)

ŠIROKÝ (zrazu vyskočí). Šeše ošošo ša ša šašo šešešušaš.

HLAS PRINCEZNEJ. Tuším sa Široký prebudil a vraví, že okolo neho sa len tak ľahko nepregúľam… (Uniká Širokému.)

ŠIROKÝ (naháňa ju a vykrikuje). Šešušu šišaše.

HLAS PRINCEZNEJ. … lebo taký múdry ako ja je vraj aj on.

ŠIROKÝ. Ša šo ša, šoši, še ší!

HLAS PRINCEZNEJ. Aj on sa iba robil, že spí.

ŠIROKÝ. Šeše ša šoša. A šeše šaš?

HLAS PRINCEZNEJ. A pekne si na mňa počkal.

ŠIROKÝ. Šašašuš! Šišašuš! Šušašuš!

HLAS PRINCEZNEJ. Ale to je hrôza! Čo ak ma zožerie? Čo ak skončím v jeho bruchu, kam sa určite zmestí aj celé stádo volov, aj regiment vojska, aj sto kilometrov dlhá jablková štrúdľa — a ešte navyše i ja?

ŠIROKÝ(bezradne). Še ši?

HLAS PRINCEZNEJ. Ale nie! Zdá sa, že som mu zmizla z dohľadu a že ma hľadá márne. Hádam budem mať štastie, a predsa len mu ujdem.

ŠIROKÝ (budí Bystrozrakého). Šišošaší! Šišošaší! Šoše ša šašišo!

HLAS PRINCEZNEJ. Ba neujdem mu. Lebo on už budí Bystrozrakého.

BYSTROZRAKÝ (svieti očami a pátra po jabĺčku. Podarí sa mu zasvietiť naň). Beboba! Babab bo baboba!

HLAS PRINCEZNEJ. Beda mi. Už po mne pátrajú Bystrozrakého bystré oči. A už ma vypátrali, už ma majú.

BYSTROZRAKÝ (prísne). Bo bo babib — abe bebobobabab bo bobab, Bibobí!

HLAS PRINCEZNEJ. Ale tuším ten Bystrozraký Širokého varuje, aby sa neopovážil zožrať jabĺčko.

ŠIROKÝ (ďalej naháňa jabĺčko, ktoré mu ustavične uniká). A šešo še?

BYSTROZRAKÝ (ešte prísnejšie). A byb by bab bobebi bab babobib Babeb?

HLAS PRINCEZNEJ. Má pravdu. Ja som síce túlavá princezná a len tak ľahko sa nevydám, ale kráľovič Jano tomu neverí, on si myslí, že ma ustráži a že sa so mnou ožení — ako však by sa so mnou oženil, keby mu jeho vlastný pomocník zožral nevestu?

ŠIROKÝ Abe bobo bab bube!

HLAS PRINCEZNEJ. Aj Široký už zaváhal, dúfam, že som zachránená.

DLHÝ. Dedude, dedode ud dodu didid da. (Chytí jabĺčko.)

HLAS PRINCEZNEJ. Ešte nie som. V poslednej chvíli sa natiahol ten Dlhý aký bol dlhý a chytil ma.

DLHÝ. Keď sa tak zblízka dívam na to jabĺčko…

HLAS PRINCEZNEJ. Od Dlhého mi teraz hrozí najväčšie nebezpečenstvo.

DLHÝ. … naozaj vyzerá chutne. Priam na zahryznutie.

HLAS PRINCEZNEJ. Ten Dlhý má z nich najdlhšie zubiská. Ak zo mňa odhryzne — určite mi odhryzne až zo srdca. Musím sa rýchlo premeniť znova na princeznú — len či to stihnem.

DLHÝ. Mňam! Aspoň kúštik si z neho odhryznem. (Chystá sa z jabĺčka odhryznúť.)

HLAS PRINCEZNEJ. Pomoc! Nestíham to. Omdlievam. (Zmení sa znova na princeznú, ktorú — zamdletú — drží Dlhý v náručí a dotýka sa jej zubami.)

BYSTROZRAKÝ (varuje Dlhého). Bobab!

ŠIROKÝ (ukazuje na spiaceho Jana). Šaš!

DLHÝ (spamätá sa). Dodi!

JANO (prebúdza sa na ich zvadu). Čo sa to robí, pomocníci moji?

DLHÝ. Nič sa nerobí, iba princeznička padala z postele, nuž sme ju zachytili.

VŠETCI TRAJA (nesú zamdletú Princeznú a odovzdajú ju do Janovho náručia).

JANO (pobozká ju a potom ju ukladá nazad do postele).

PRINCEZNÁ (spamätáva sa). Čo sa to robí?

JANO. Nič sa nerobí, princeznička, iba si padala z postele, nuž som ťa zachytil.

PRINCEZNÁ. A pri tom si ma pobozkal?

JANO. Ale kdeže. To sa ti iba snívalo. Na to, aby som ťa pobozkal, by musela byť väčšia tma… (Kývne na Dlhého.)

DLHÝ (urobí tmu).

(Tma.)