ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Keď sa znova rozsvieti svetlo, vidíme, že tam, kde bola predtým kopa sena, je posteľ princeznej s baldachýnom a závesmi. Posteľ je prázdna. Ustieľajú ju Dve dvorné dámy. Vo chvíli, keď sa rozsvieti, vidíme Kráľovnú, ako prináša hlavu ďalšieho pytača.)

KRÁĽOVNÁ. A toto je stratená hlava ďalšieho kráľoviča, čo ani v prvú noc neustrážil moju túlavú dcéru princeznú Marienku — a ráno stratil hlavu. Nešťastný chlapec, taký krásny ryšavec! Už ani nemám hlavy kam napichovať. Pomaly aby sme začali stavať ďalší plot. Kedy sa už konečne objaví pytač, čo moju dcéru v noci ustráži a hlavu ráno nestratí? (Nastokne hlavu na plot k ďalším hlavám, alebo — ak nebude na scéne takáto dekorácia — jednoducho hlavu odhodí. Spieva, pridajú sa k nej Dvorné dámy.)

KRÁĽOVNÁ (Publiku). I ja i moje dvorné dámy sme boli dievčatá, i my sme to v mladosti zažili, našťastie to už máme za sebou. Áno, prešli sme tým aj my — no mužom pri tom hlavy tak často neodpadávali. To, čo sme zažili my, je všetko nič proti tomu, čo dnes zažíva moja dcéra, túlavá princezná Marienka — a najmä jej pytači. Ona sa každú noc na kadečo premieňa a taká premenená sa túla — prečo by sa nepremieňala, veď je rozprávková. Lenže každé dievča to raz prejde, ani Marienku už to premieňanie a túlanie nebaví, rada by s tým prestala, rada by sa vydala — chce sa však vydať iba za kráľoviča, pri ktorom si bude istá, že ju udrží v noci doma. A toho správneho princa si hľadá tak, že princov skúša. Je ochotná vydať sa iba za toho, ktorý ju ešte pred svadbou dokáže ustrážiť tri noci. Nikto ju ešte neustrážil. Bodaj by aj, veď je po mne. Ale to nie je ešte to najhoršie. Najhoršie je, že každý z tých kráľovičov — keď sa mu nočné stráženie nevydarí — vždy ráno stratí hlavu. Či zo zúfalstva, či sú v tom nejaké čary, alebo iná príčina — raz neviem. Jednoducho každý tú hlavu ráno stratí. A ona sa túla ďalej — a na ďalšiu noc sa vždy hlási ďalší. Chudáci. Tých kráľovičov ľutujem viac než vlastnú dcéru. (Obracia sa rôznymi smermi.) Ale inak, Marienka, tomu ryšavcovi, čo ťa strážil dnes v noci, si ufrngla šikovne — ani som nepostrehla, na čo si sa premenila. Kde si teraz?

HLAS PRINCEZNEJ. Pri tvojich nohách, mamička.

KRÁĽOVNÁ. Ako čo?

HLAS PRINCEZNEJ. Ako myš.

KRÁĽOVNÁ. To nie! Vieš, že myši neznášam. Už aj sa premeň zase na princeznú!

PRINCEZNÁ (objaví sa). Upokoj sa, mamička. Tu som.

KRÁĽOVNÁ. Čo ti to len dnes, Marienka, zišlo na um — premieňať sa na myš?

PRINCEZNÁ. Neviem, mamička. Asi som sa premenila na myš preto, že som sa dnes trochu zamýšľala.

KRÁĽOVNÁ. Premenila si sa na myš, aby si sa mohla zamýšľať? Ach, keď išlo o myšlienku, mohla si sa premeniť nielen na myš, ale aj na lienku. A nad čím si sa zamýšľala?

PRINCEZNÁ. Nad tým, že keď princom tak zle drží hlava na krku, že každý ju hneď pre každú maličkosť stratí, či sa ja vôbec niekedy vydám?

KRÁĽOVNÁ. Nuž, neviem, či je to taká maličkosť, keď sa niekomu v noci túla nevesta. Kým sa ti to zdá byť maličkosť, poradím ti: radšej sa nevydávaj.

PRINCEZNÁ. Ale ja sa chcem vydať, mamička.

KRÁĽOVNÁ. Potom sa budeš musieť vydať len za nejaké bezhlavé strašidlo. Ja som to urobila tiež.

PRINCEZNÁ. Lenže ja som iná generácia ako ty. Mne sa nechce žiť celý život s bezhlavým strašidlom.

KRÁĽOVNÁ. Tak sa nevydávaj. Sú len dve dobré rady, čo ti môžem dať, ale vybrať si spomedzi nich jednu už musíš ty sama.

PRINCEZNÁ. A to je tretia dobrá rada, čo si mi dala, mamička. Vydať sa? Nevydať sa? Keď budem mať čas, vyberiem si. Ale teraz čas nemám, lebo už v tých myšacích kostiach som pred chvíľou cítila, že sa blíži ďalší kráľovič.