ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

KRÁĽOVNÁ. Čo by to malo byť? Zlatá rybka?

JANO. Vaša dcéra. Stopercentne je to ona. Tentoraz sa premenila na zlatú rybku — ale ani tak nám neušla. Chytili sme ju na dne suda v krčme. Len sme ho, pravdaže, museli ešte predtým celý vypiť. Nechcela sa dať chytiť, potvora, plieskala sa, vyšmykovala sa nám z rúk — až keď som ju šľahol päsťou po hlave, skrotla. Tak, princeznička, si znova doma, znova sa môžeš premeniť sama na seba!… Nič… Aha, zvykla si na bozkávanie — čaká, že ju najprv vybozkávam, potvora. Fuj, rybu som ešte nebozkával, ale čo človek neurobí pre princeznú. (Bozkáva zlatú rybku.) No tak, princezná! Už som ťa vybozkával, a ty nič? Si doma, vravím. Meň sa! Meň sa znova na princeznú! Nič. (Znova bozkáva zlatú rybku.) Nič. Preboha, chlapci, nešľahol som ju po tej hlave prituho? Hádam len neskapala? Nie! Princeznička túlavá, rybička moja zlatá skapatá, plutvička ľúbezná, žiabrička milovaná, veď ja som si ťa obľúbil, ja som si ťa zaľúbil, ja som ťa naozaj nechcel tak tuho šľahnúť, ja ťa mám rád viac než seba, len mi, prosím ťa, neumieraj, skapatá zlatá rybka, splň mi aspoň jedno želanie a oži, lebo ak neožiješ, ani mne sa už nechce žiť. To z lásky k tebe strácam hlavu, pozri ako sa mi krúti… (krúti hlavou)… už sa mi odkrúca, už je iba na poslednom závite, o chvíľu mi odpadne a zgúľa sa mi pod nohy a ja takisto vedľa nej padnem nebohý…

PRINCEZNÁ (objaví sa spoza závesu). Nie, kráľovič Jano! To nerob! Nestrácaj hlavu kvôli mne! Veď ja žijem.

JANO. Ty žiješ? Ty si sa vrátila z toho nočného túlania živá?

KRÁĽOVNÁ. Nikde sa netúlala. To ty si sa túlal. Celú noc na teba čakala, až nad ránom si šla na smrť unavená ľahnúť.

JANO. Ale to potom… Tak ona nebola zlatá rybka? Paskuda jedna skapatá! (Pozrie sa s hnusom na zlatú rybku vo svojich rukách, odhodí ju.) Ale to potom znamena… To potom znamená, chlapci, že sme ju ustrážili aj v tretiu noc! Je moja! Túlavá princezná Marienka, si moja! Si moja!

(Pohne sa k Princeznej, ktorá mu padá do náručia.)