ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

JANO (prichádza so svojimi Pomocníkmi). Dobrý deň, susedky.

KRÁĽOVNÁ. A ty si kto, že nás nazývaš susedkami?

JANO. Som kráľovič zo susedného kráľovstva. (Spieva.)

KRÁĽOVNÁ. Nájsť, vravíš? Nájsť princezničku? A nie náhodou stratiť hlavu?

JANO. A prečo stratiť hlavu? Keď niečo hľadám, hlavu pri tom nestrácam.

KRÁĽOVNÁ (Princeznej). Vtipne odpovedá. A povedz — máš aspoň v tej svojej vlasti na grúni pekný palác?

JANO. Mám tam palác nádherný ako sen.

KRÁĽOVNÁ. A z čoho je postavený? Zo zlata? Zo striebra?

JANO. Z čoho sa stavajú paláce ako sen? Zo sena.

KRÁĽOVNÁ. Seno — a to je čo?

JANO. To je stavebný materiál tisíc ráz vzácnejší než zlato a striebro. Aj nevesta, ktorú si privediem do paláca zo sena, bude mať život ako sen.

PRINCEZNÁ. Lenže ty si ma doňho, kráľovič Jano, neprivedieš — pretože by si ma najprv musel ustrážiť tri noci, a to sa nepodarilo ešte nikomu.

JANO. Túlavá princezná Marienka, to si ty? A vravíš, že si ťa do svojho paláca neprivediem? Chceš povedať, že sa do môjho paláca zo sena zatúlaš každú noc sama? To bude potom ľahké stráženie, keď viem, kde ťa mám po tri noci hľadať.

PRINCEZNÁ (Kráľovnej). Naozaj vtipne odpovedá. Keď si taký vtipný, kráľovič Jano, rada by som ti preukázala láskavosť. Vieš čo? Vráť sa ty radšej čo najskôr do svojho paláca zo sena sám a bezo mňa. Nepokúšaj sa ma tri noci strážiť, lebo mňa ešte nijaký kráľovič ani jednu noc neustrážil a nijaký si nezachoval hlavu na krku.

JANO. Lenže ja nie som nijaký kráľovič, ja som nejaký kráľovič. A mám aj troch pomocníkov. Dlhého, Širokého a Bystrozrakého.

DLHÝ. ŠIROKÝ a BYSTROZRAKÝ (ukláňajú sa).

JANO. Moji pomocníci budú strážiť so mnou.

KRÁĽOVNÁ. Pozrime sa! On má pomocníkov. A akých driečnych. (Prezerá si Dlhého.) Napríklad tento Dlhý — mohol by byť aj kráľom po mojom boku. Nosí hlavu až kdesi v oblakoch.

1. DVORNÁ DÁMA (prezerá si Širokého). A tento Široký, s bruchom ako zemeguľa, má hlavu usmiatu ako mesiačik — tá jeho hlava sa usmieva tuším na mňa.

2. DVORNÁ DÁMA (prezerá si Bystrozrakého). A tento Bystrozraký bystro pokukuje zas po mne.

KRÁĽOVNÁ. No rozhodni ty, dcérka. Môže mať aj pomocníkov?

PRINCEZNÁ. Nedbám. Keď sa vám tak páčia ich hlavy, nech stráži aj s nimi. Mňa doteraz neustrážil nikto, bez pomocníkov ani s pomocníkmi. Ani s pomocníkmi ma neustrážiš, kráľovič Jano — a čo je ešte horšie, obávam sa, že aj tvoji pomocníci stratia ráno hlavy tak, ako tú svoju stratíš ty. Budú z vás štyri bezhlavé strašidlá.

JANO. Strážidlá? Kde je potom chyba?

PRNCENÁ. Strašidlá vravím.

JANO. Juj, ale ani štyri bezhlavé strašidlá nedokážu strašiť tak, ako nás strašíš teraz ty, túlavá princezná Marienka. Veľa nechýbalo, a boli by sme sa zľakli. Ale nezľakli sme sa, a tak nestrácajme čas. Vidím, že potrebuješ muža, a ja zas potrebujem ženu, nuž hybaj do postele, nech ťa začnem strážiť a nech máme čím skôr za sebou prvú noc!

DVORNÉ DÁMY. Ach, škoda takých pekných hláv!

KRÁĽOVNÁ. Ach, veru škoda. Neponáhľajte sa tak, mládenci! Prišli ste za bieleho dňa, noc je ešte ďaleko. Tešte sa, že si môžete pobesedovať s nami a o všetkom ešte porozmýšľať. Buďte radi, že sa ešte nezmráka!

JANO. Prečo radi? Načo besedovať? O čom porozmýšľať? Prišli sme strážiť — a vraj sa ešte nezmráka. Dlhý — ukáž im, ako sa robí zmrákanie!

DLHÝ (zaspieva).

KRÁĽOVNÁ. Ejha, a naozaj sa už zmráka. Vedia toho tí mládenci viac, než sme tušili. Nuž, dcérka moja, túlavá princezná Marienka, ber sa do postele, a bodaj by si v nej konečne našla šťastie! (Odíde aj s dvornými dámami.)