Zlatý fond > Diela > Profesor Šiltao


E-mail (povinné):

Václav Chlumecký Enšpenger:
Profesor Šiltao

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Viera Ecetiová, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Simona Veselková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 62 čitateľov

Výsluch v guli

Traja zajatci v guli prežili niekoľko dní vo veľkej starosti o svoje drahé životy. Proti svojej vôli sa predsa zúčastnili celej vojny maďarsko-sivuánskej. A ešte popri tom proti horthyovcom, ktorí im boli sympatickejší ako Sivuánci. „Keby sme my len jednu takú guľu mali, my by sme to vaľkali! Celý svet by sme opanovali a ja by som sa stal chýrnym štátnikom, akého ešte nebolo na svete,“ sám sebe rozprával dr. Šeben. Dvere sa otvorili, do izby vstúpil obor a naznačil, aby šiel s ním hore. Šeben nasledoval obra, ktorý ho zaviedol k Šiltaovi a Kosákovi.

„Sadnite si!“ vravel Kosák. „Teraz vás budem vyslúchať. Ak si chcete zachrániť život, odpovedajte riadne a čistú pravdu. Za nos sa ťahať od vás nedáme a nemáme ani toľko zbytočného času, aby sme sa dlho s vami zaoberali… Teda, vaše meno!“

„Doktor Vlastimil Šeben.“

„Pekné meno máte, ale ste darebák.“

„Ja si to vyprosím!“

„Ticho! Teraz ste nula. Odpovedajte len na to, čo sa vás pýtam, lebo s vami budem zaobchádzať tak, ako vaši paholci zaobchádzajú s našimi. A to vám iste nebude chutiť. Kde ste robili štátne skúšky?“

„Vo Viedni.“

„A tam ste nadobudli i doktorát?“

„Áno.“

„Čo bol váš otec?“

„Veľkostatkár.“

„A okrem toho sa nezaoberal ničím iným?“

„Bol majiteľom hotela a liehovaru.“

„A ten veľký nevestinec U Zelenej mačky?“

„No, áno, ale tam bol len nájomcom.“

„Pravda, bol to lump, ten váš otec. Najväčší zisk bral práve z toho špinavého remesla. Vystupoval však ako počestný, vážený občan a vy ste za tieto peniaze študovali a stali ste sa doktorom. Vy, ktorý pochádzate z takej podlej, nečestnej rodiny, ktorý sa nehanbíte za svoj pôvod, keďže celá tá spoločnosť, v ktorej sa pohybujete, pozostáva zo samých zločincov, vy chcete svet napraviť, vy chcete rozhodovať o tom, čo je slušné a dobré, čo je láska k vlasti? Vy chcete predpisovať poctivému, pracujúcemu ľudu, ako sa má držať voči svojim vykorisťovateľom? Viem, kto ste, nepotrebujem sa vás pýtať, môžete si tajomstvo podržať. Ste zástupca reakcionárskeho štátu, spoločnosti špinavých chamtivcov, ako bol váš pán otec.“

„To je už priveľa!“

„Ticho! Lebo vás dám vyhodiť!“

„Som vo vašej moci a musím sa podrobiť!“

„Áno, áno, tak je, drahý pane, každému hrajú len chvíľku. Dnes vám, zajtra nám — tak je to všade na tom svete. Vaše zákony sú len pre mačku, vy sa podľa nich nedržíte, len nám ich vždy dávate pod nos, len nás nimi prenasledujete, keď sa vám zapáči. Nebojíte sa, že sa to raz vypomstí na celej vašej rodinke?“

„My konáme svoju svätú povinnosť v záujme celku a sme presvedčení, že dobre pracujeme.“

„No áno. My sme tiež presvedčení, že dobre pracujeme. Jeden druhého však nepresvedčíme, to je isté. Vy ste teda prišli vypovedať Sivuáncov zo zemegule?“

„Áno. Touto úlohou ma poverili všetky štáty.“

„Prečo sa Sivuánci nepáčia reakcionárskym vládam?“

„Preto, že sú to komunisti.“

„Ste obžalovaný, že ste sa so zbraňou v ruke približovali k Sivuáncom, a to spoločne s notorickým lumpom Klimovičom. Odkiaľ sa spolu poznáte?“

„Keď som vo Viedni študoval, bol tam policajtom a stával pred univerzitou.“

„Ste presvedčený, že je to človek poctivý?“

„No, to nechcem tvrdiť. Viem len toľko, že je mazaný všetkými masťami. A takýchto ľudí dneskajší svet potrebuje.“

„Dobre! Vyšetrovanie sa skončilo a hneď vám oznámim rozsudok: V mene prirodzeného zákona vás odsudzujem na dvadsať rokov nútenej práce na Sivu. Apelovať môžete u profesora Šiltaa a potom tiež na najvyššom súde na Sivu.“

„Protestujem proti násiliu!“

„Nedajte sa vysmiať! Vy, čo ste si zvykli vždy len násilím viesť celú politiku a nikdy ste sa neusilovali získať sympatie širokých vrstiev, teraz protestujete proti násiliu?“

Kosák dal znamenie obrovi, aby lotra odviedol a priviedol Klimoviča.

O chvíľku stál pred svojím sudcom Klimovič.

„Ako sa voláš?“

„Jozef Klimovič.“

„Ty si ma chcel prepadnúť a odvliecť?“

„Mal som taký rozkaz.“

„Od koho?“

„To je úradné tajomstvo.“

„Bol si pripravený aj vraždiť?“

„Mal som zbrane na sebaobranu.“

„Veď ťa nikto k Sivuáncom nevolal.“

„Ale ma poslali.“

„Netáraj hlúposti! Sám si chcel ukázať, aký si šikovný, aby si mal dobré oko hore.“

„Nie! Namojdušu, že ma poslali.“

„Na tvoju dušu nedám ani halier. Žiješ výlučne z cigánstva a darebáctva, lebo dobre vieš, čo majú páni radi.“

„Ja za to nemôžem, že je svet taký. Keby som to ja neurobil, bude to robiť druhý, lebo každý chce predsa žiť. To ráčte uznať, pán Kosák.“

„Ja by som také špinavé zamestnanie nemohol prevziať i keby mi sto ráz toľko platili ako tebe.“

„No, áno, na to treba dobrý žalúdok. Ale keby som mohol dobrej veci slúžiť, veru by mi bolo milšie.“

„Čo je u teba dobrá vec?“

„No, napríklad vaša vec je dobrá, pán Kosák. Áno, prisámbohu, ja vám to uznávam. Rozkážte a ja vám budem slúžiť! Môžem vám byť veľmi na prospech, keď ma prepustíte. Ja vám dám čestné slovo, že o všetkom, čo sa bude proti vám robiť, dám vám zavčasu informácie. Pravda, dali by ste mi aj nejaké prostriedky, aby som mohol…“

Kosák sa dal do hlasitého smiechu. „To je znamenité! Tak ty by si predal i svojich chlebodarcov? Myslíš to vážne?“

„No, v každom prípade! Prečo by nie? Veď sú to nie tí najlepší.“

„Nie som zvedavý na tvoje vedomosti. Proti nečestným lotrom bol by síce každý prostriedok dovolený, ale komunistovi sa prieči, aby sa spájal s kadejakým lumpom, s ním sa radil a zašpinil. Necháme teda špásy a budeme hovoriť vážne. Ty si ma chcel úplne zničiť; chceš tento fakt odškriepiť?“

„Prosím ponížene, ja som úradná osoba a musím konať to, čo sa odo mňa žiada, ale osobne nemám proti vám nič, pán Kosák.“

„To isté je u mňa. Nemám nič proti tebe osobne, ale ako komunista musím ťa, ako pramizerného lotra exemplárne potrestať.“

„Pán Kosák, konáte proti zákonom; je to násilenstvo! Ja som československý štátny občan a nikto nemá právo súdiť ma podľa cudzích zákonov alebo podľa svojej vôle.“

„Ja ti dokážem, že budeš odsúdený a potrestaný podľa zásluhy.“

„Vy ste tiež československý občan.“

„Som svetoobčan. Tu stojíme oproti sebe v cudzom svete, v ktorom československé, t. j. rakúsko-maďarsko-československé zákony nemajú platnosť.“

„Ale, veď letíme práve nad Prahou!“

„Áno, sme nad Prahou, ale nie v Prahe. Tu sme u Sivuáncov, kde platí len čistá svätá pravda. Podľa zemských náhľadov zaslúžil by si smrť, podľa sivuánskych náhľadov však si divoch, ktorý musí byť preložený do takého sveta, kde sú len ešte horší divosi od teba. To sa stane; na zem sa už nevrátiš.“

„Pán Kosák, majte svedomie! Mám ženu a deti; čo bude s nimi?“

„O tých sa už páni postarajú, nemusíš mať strach. A keď to raz všetko praskne, bude im tak dobre ako všetkým ostatným, lebo komunisti nie sú ľudožrúti.“

„Tak myslíte, že ja už nikdy neuvidím svoju ženu a deti?“

„Som o tom pevne presvedčený.“

„To je hrozné!“

„Je to maličkosť proti tomu, čo si ty druhým vykonal. Dal si vraždiť ľud; tí už tiež viac nebudú vidieť svojich milých.“

„Majte zľutovanie, pán Kosák!“

A Klimovič vidiac, že niet možnosti dostať sa nejakým spôsobom na slobodu, horko zaplakal.

„Odpusťte mi, pán Kosák! Viem, že som sa proti vám veľmi previnil; ale majte srdce a zľutujte sa nad mojimi deťmi!“

„Tvojim deťom bude osožiť, keď zabudnú na lotra, ktorý sa nazýval ich otcom a nemal cit pre utrpenie cudzích detí. Možno, že sa z nich takto stanú dobrí ľudia.“

„Oh, božemôj dobrý! Úbožiatka, budú opustené, nik sa nebude o ne starať. Veď ja poznám ten nevďačný svet.“

„Modli sa k svojmu bohu, aby sa ten svet premenil, aby nikto na zemi nebol nešťastný! Času budeš mať na to dosť.“

Keď obor Klimoviča odviedol, Šiltao, ktorý sa cez celý čas do veci nemiešal a len pozoroval výraz tvárí obžalovaných, vravel Kosákovi s úsmevom:

„Ako pozorujem, súdiš vašich zločincov dosť prísne.“

„Najradšej by som takýchto lotrov hneď vlastnoručne postrieľal, ale keď viem, že ty si taký šľachetný a dobrý, nechcem sa dopustiť skutkov, ktoré by ma v tvojich očiach postavili na úroveň zvera. Chcem byť človekom.“

„Vlastne chceš byť Sivuáncom, lebo človek, i ten najlepší, chce, aby sa potrestali činy, poškodzujúce celok, hoci celok núti jednotlivcov dopustiť sa zlých činov. Za prostriedky, ktoré sa u vás vynaložia na policajtov, četníkov, kriminály, sudcov, vojakov, dôstojníkov, mohli by byť príčiny, ktoré vedú k zlým činom, odstránené.“

„No veď práve my, komunisti, tvrdíme to isté. Keby nebolo zákonných zlodejov, nebolo by ani protizákonných. Zbojnícke zákony robia zbojníkov. Trest nikoho nenapraví, keď nemá možnosť vyžiť bez porušenia tých kurióznych zákonov.“

„Tak je. My Sivuánci, budeme preto komunistov podporovať, lebo vidíme, že sú to na zemi tí najdokonalejší, najrozumnejší ľudia. A teraz mi povedz, čo budeme robiť s tým Karasíkom? Vari by si ho nechcel odsúdiť na nútené práce?“

„O tom som už premýšľal. Myslím, že bude najmúdrejšie, keď mu dáme príležitosť študovať pomery na Sivu a potom ho donesieme domov. Možno, že sa na svoje staré roky ešte niečo priučí.“

„A tu u nás mu daj viacej slobody ako tým dvom lotrom. On nie je nebezpečný. Bude lepšie pôsobiť na jeho svedomie, keď s ním budeme slušne zaobchádzať.“

Keď sa Šiltao s Kosákom dôkladne poradili, ako má byť nabudúce s Karasíkom, obri predviedli aj jeho.

„Pán profesor, vy ste náš zajatec,“ vravel Šiltao. „Ale nebojte sa, nič sa vám nestane. Ukážeme vám Rusko a vezmeme vás s nami na Sivu. Za štyri-päť mesiacov ste doma na slobode. Nič tým teda nestratíte. Naopak. Poznáte cudzie svety, budete mať skúsenosti, akých nikto iný vo vašej spoločnosti nemá a nebude mať.“

Karasík podal Šiltaovi ruku a povedal pohnutým hlasom: „Ďakujem vám, pán profesor.“

„Dostanete u nás dobre zariadenú izbu a môj súdruh Kosák môže vám požičať knihy, ak by vám bol u nás dlhý čas. Pravda, Kosákova bibliotéka je zväčša červená: Marx, Engels, Lenin, Bucharin, Zinoviev, Radek atď., atď.“

„No dobre, prečítam si, čo dostanem,“ zasmial sa Karasík. „Ale dajte mi aj papier a pero, aby som mohol písať!“

„Všetko dostanete. Dostanete telefón, svoj vlastný telefón. Budete sa môcť kedykoľvek rozprávať s vašimi priateľmi na Zemi bez kontroly. Garantujem vám, že vaše rozhovory nikto nebude zachytávať.“

„Ó, srdečne vám ďakujem. Nemám však v úmysle konšpirovať proti vám. Viem tak dobre ako i vy, že by to bolo bezúčelné.“

„Tak je.“




Václav Chlumecký Enšpenger

— bol spisovateľ a publicista, priekopník slovenskej robotníckej tlače, účastník ilegálneho protifašistického hnutia Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.