ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Naši zemskí krajania boli už týždeň na Sivu, keď sa tam práve začali všeobecné voľby, ktoré zvyčajne trvajú dvanásť dní. Voľby sú každý rok na ten istý dátum, takže sa nemusia vypisovať. Každý vie, kedy sa má na ne pripraviť a jeho legitimácia, ktorú nosí vždy pri sebe, je opatrená aj volebnými kupónmi, takže celá vec je veľmi jednoduchá. Každý druhý rok sú všeobecné voľby, kde aj prezidenta všetkých prezidentov — teda hlavného prezidenta celosivuánskeho — musia zvoliť. Hlavným prezidentom môže byť len ten, kto už raz bol prezidentom jednej krajiny.

Rozumie sa, že Kosák a Karasík sa veľmi zaujímali o sivuánske voľby, lebo dostali telefonické správy z domova, že v Československu sú vypísané dávno očakávané voľby do obcí, do okresov a do žúp a potom im Malisako prezradil, že pravdepodobne Šiltao sa stane hlavným prezidentom na Sivu.

Šiltao bol pred rokom prezidentom, ale pri posledných voľbách neprijal znovuzvolenie s prosbou, aby sa mu poskytla možnosť vyskúmať svoj vynález lietajúcej gule. To mu občania povolili a zvolili na jeho miesto iného prezidenta. Teraz však nikto nebude chcieť byť hlavným prezidentom, lebo sa nikto nechce urobiť takým smiešnym, aby sa dal postaviť na vyššie miesto ako Šiltao, a on či chce, alebo nechce, musí tento vysoký úrad prevziať, keď nemá stratiť úctu svojich spoluobčanov. Šiltao vraj už cíti, čo ho očakáva, ale nikto nevie, či mu to spôsobuje radosť, alebo nepríjemný pocit.

V prvý deň volieb Malisako vysvetľoval našim krajanom:

„Dnes sa volí do obecných rád, zajtra budú voliť školské deti medzi sebou svojich funkcionárov, čiže v každej triede predsedu-náčelníka, tajomníka a ich náhradníkov a päť členov do výboru. Tento výbor udržuje v triede disciplínu, komanduje spolužiakov na čistenie školskej miestnosti a budovy, na práce v dielni, v záhrade alebo prípadne v nevyhnutných prípadoch i mimo školy. Tak sa učia naše deti hneď od mladi kolektívne pracovať organizovať a vypestuje sa v nich zmysel pre poriadok a láska k celku. A veru, naše deti berú vec vážne. Učitelia sa nemusia zlostiť s neposlušnými, neporiadnymi žiakmi, nemusia na seba vziať ódium surového despotu, lebo spolužiaci sami potrescú previnilca. Učiteľovi vtedy pripadá len úloha obhajcu, aby to s obžalovaným nedopadlo niekedy priveľmi strašne, takže ten mu je povďačný za jeho otcovskú ochranu. Náčelník najvyššej triedy je zároveň hlavným náčelníkom všetkých tried školy. Pozajtra máme voľby do okresov, potom prídu voľby na vyšších školách (práve sa začal nový školský rok), potom voľby do všetkých priemyselných závodov a poľnohospodárskych jednotiek, potom do krajín, do ríše, do kontinentu, konečne volia kontinentní prezidenti medzi sebou svetového prezidenta. A verte mi, pán profesor, že v celom všehomíre niet schopnejšej bytosti nad nášho Šiltaa. Keby ste si ho vyvolili i pre vašu planétu, bolo by to pre vás šťastie.“

Karasík sa kyslo usmial. Ale potom priznal:

„Je to nadčlovek ten váš Šiltao, uznávam to úprimne. Bohužiaľ, u nás mu však nikto neporozumel a na dlhý čas ešte nie je výhľad, žeby ho náš ľud pochopil.“

„Šiltao je viac ako nadčlovek; on je nadsivuán. Ale že ho u vás nikto neporozumel, nie je pravda. Kosák ho porozumel a všetci chudobní pracujúci ho porozumeli. Pochopiť ho nemôžu a nechcú boháči, kapitalisti a ich dobre platení lokaji, direktori, ministri atď., atď.“

„Možno máte pravdu — možno nie — nebudeme sa o tom škriepiť. Ale jedno vám znova a znova opakujem, že u nás sa vaše zásady nedajú uplatniť.“

Karasík si vzal do hlavy, že svet nemôže jestvovať bez pánov a otrokov, hoci by to na Sivu bolo možné aj stokrát. On si to neželal, preto to muselo byť nemožné a punktum!

„Tak u vás vláda nevypisuje voľby?“

„Nie. My máme voľby poznačené v kalendári. Vláda sa nemusí trápiť s takými vecami. A napokon, veď ani tej najlepšej vláde sa nemôže ponechať na vôli, kedy chce vypísať voľby alebo nie. To by bola pekná sloboda, pekná demokracia, aby mohla vláda ťahať za nos celý národ tak ako u vás! Najprv pod rozličnými výhovorkami odkladá voľby po celý rok a potom ich vypíše na krátky termín, aby bol čím väčší chaos; jej policajti znemožňujú schôdze opozičným stranám, dá tajný rozkaz úradom, aby sa pričinili o to, aby bolo zadaných málo opozičných kandidátok atď., atď.“

„Každá vláda chráni vlastné pozície.“

„To je pravda. I každý zločinec, každý lump chráni svoje pozície. Nechce, aby ho potrestali. Ale na to je zákon, aby mu znemožnili všetky fígle, lebo i poctiví občania chránia svoje pozície. U nás v určitý deň každého roku sa začnú voľby a úradníci musia mať všetko pripravené. Nijaká výhovorka neplatí. Kto by chcel robiť nejaké prekážky tak ako u vás, dostal by sa do trestnice alebo do blázinca. Predsa by u nás nikto nechcel ani o hodinu dlhšie zastupovať ľud, než ako si to ľud žiada! Taká nehanebnosť sa môže stať len na Zemi a pravdepodobne na Marse. Ako som sa presvedčil, má u vás ľud takých zástupcov, ktorí sa mu zhnusili, ale sa ich nemôže striasť; oni sa držia mandátov ako vši žobráckych kabátov. Keďže však u nás nemáme parazitov, každý chce, aby sa uplatnila vôľa ľudu, tak je zákonom postarané o to, aby nikdy v budúcnosti nebolo možné voľby odkladať, znemožňovať, falšovať.“

„Môže sa stať, že v záujme štátu musia sa voľby odložiť, keď je napríklad obava, že protištátne živly by mohli mať prevahu.“

„Kto má prevahu, ten je štát. A ten, kto znemožňuje uplatniť sa prevažnej väčšine v štáte, je protištátny, je násilník — zločinec.“

„A čo keď ľud nie je taký vyspelý, že sám nevie rozoznať, čo je preň dobré a čo nie?“

„A čo keď ten, ktorý sa mu násilne vtisne za zástupcu, nevie rozoznať, čo je pre ľud dobré, alebo je parazit, ktorý použije svoju pozíciu na to, aby ľud klamal a vykorisťoval?“

„No, to sa nestane.“

„Ba stane! Verte mi, pán profesor, že sa to u vás už stalo. Vy ste dobráčisko, a preto ste to nespozorovali. Vy ste skromný, nenáročný, slúžite celku bez vypočítavosti, chcete dobro všetkým a na seba úplne zabúdate. Alebo sa mýlim? No, dosť na tom, to, čo sa u vás robí, je svinstvo, ktoré je u nás nemožné. To by sme si my vyprosili, aby nám niekto hovoril, že sme politicky nezrelí a že on bude rozhodovať v obci alebo v štáte bez nás! Takého nehanebného banditu by sme dôkladne prehnali, že by mu chuť prešla raz navždy hrať sa na patentovaného mudrca a poctivca! To si u nás nikto nedovolí.“

Malisako dlho takto debatoval s Karasíkom; a nazdal sa, že sa mu podarí presvedčiť ho, že kapitalistický poriadok je pre celok škodlivý a že sa musí uplatniť vôľa väčšiny, keď má byť spravodlivosť. Ale konečne dospel k poznaniu práve tak ako Kosák, že starý pán má mozog už tak ďaleko vyschnutý, že nie je viacej pre nové dojmy prístupný, a preto ho nechal na pokoji.

To, čo každý Sivuán očakával, stalo sa skutkom: Šiltao bol zvolený za prezidenta ríše (štátu) Audanse a za niekoľko dní vyvolili ho ríšski prezidenti medzi sebou za generálneho prezidenta na celom Sivu. Profesor Šiltao stal sa najvyššou hlavou na planéte. A Šiltao hneď vydal vyhlásenie všetkým národom svojho sveta, ktoré znelo asi takto:

*

Sivuobčania! Ďakujem vám za dôveru, ktorú ste mi prejavili. Vďačne prijímam ťažký, zodpovedný úrad, keď si to žiadate. Vaša vôľa mi je rozkazom. Budem svedomito zastávať svoj úrad a dbať na to, aby všetky podriadené úrady taktiež konali svoje povinnosti voči národom. Všetci, aj tí najvyšší úradníci, si musia vždy uvedomovať, že ich moc pochádza z ľudu, že táto moc je im daná, aby ju používali v prospech ľudu a že je mojou povinnosťou, len čo sa ukáže, že väčšina obyvateľstva toho-ktorého štátu je so svojím prezidentom v rozpore, dať vykonať nové voľby.

Ľud na Sivu vládne sám sebe. My prezidenti sme jeho prví sluhovia. Tak to musí do budúcnosti vždy zostať, aby náš svet mohol aj ďalej zdarne pokračovať v každom smere. Zároveň vás ja a všetci kolegovia prezidenti prosia, aby ste odstúpili od všetkých gratulácií a ovácií. Škoda vzácneho času na malichernosti. Voľby sú ukončené a každý nech obráti pozornosť na svoje povolanie alebo na štúdium.

S bratským pozdravom

Šiltao

Delúmo dňa 38. III. 8624.

*

Kosák sa cítil na Sivu veľmi dobre; za krátky čas sa vedel dohovoriť, a preto nebolo treba, aby chodil vždy s Malisakom tak ako Karasík. Obyčajne chodil Kosák so svojou ženou a synom po meste v spoločnosti svojich krajanov — súdruhov, Indiánov, Černochov, Eskimákov, Číňanov atď. Bola to podľa farby dosť zmiešaná spoločnosť, ktorá vzbudila všade, kde sa objavila, veľký záujem Sivuáncov. Títo okrem farby nespozorovali iný rozdiel, pre nich bola jedna tvár ako druhá.

Kosák musel všade Sivuáncom vykladať o pomeroch na Zemi a oni mu zasa vysvetľovali, ako je u nich. Veľkú veselosť vyvolalo u Sivuáncov, keď im Kosák opisoval voľby na Zemi. Hlavne ich obveselili gulášové maďarské voľby a demokratické voľby v modernom Československu, kde voliči nemajú peniaze na kandidačné listiny a musia prenechať bez boja zastupiteľstvo bohatým vlasteneckým keťasom. Sivuánci sa išli popukať od smiechu.

„A toto všetko, milí bratia Sivuánci, nazýva i sám profesor Karasík, ktorý má patent na pokrokovosť, demokratickým poriadkom, čiže ľudovládou.“

„A prečo si dá toto všetko so sebou robiť ten váš ľud? Či je taký sprostý, že si nevie pomôcť?“ spytovali sa Sivuánci.

Kosák im vysvetľoval, že jesto veľa takých, ktorí vidia dobre, že tento poriadok je nezdravý, hlúpy, ale až dosiaľ je ešte viacej sprostých ľudí, ktorí sa nazdávajú, že to ináč nejde; veľa je tiež zbabelcov, ktorí sa neodvážia postaviť proti „pánom“ preto, že páni rozhodujú o tom, kto môže pracovať a jesť a kto nie. A títo zbabelci za kus suchého chleba sú ešte aj ochotní dosť často svojich reptajúcich bratov ubíjať. Páni majú okrem toho ozbrojených otrokov, ktorí, keď dostanú rozkaz, musia strieľať na svojich bratov, ba i na vlastných rodičov. Toto sa nazýva disciplína, poriadok. Prvý, kto by túto disciplínu porušil, zaplatí to životom, lebo tí druhí otroci ho hneď zabijú.

Sivuánci sa zhrozili nad osudom zemských občanov a nemohli nijako pochopiť, že sú na Zemi dvojakí ľudia: pracujúci otroci a nepracujúci, rozkazujúci otrokári.

Kosák sa chcel dozvedieť niečo o politických stranách na Sivu, ale nikto ho nemohol pochopiť, čo vlastne chce vedieť. Po dlhom rozhovore sa ukázalo, že Sivuánci pre naše slovo „politika“ nemajú nijaký výraz, že nepoznajú vôbec, čo je to politika. U nich by sa stal nemožným človek, ktorý by chcel nejakou politickou „chytristikou“ pre seba alebo pre určitú skupinu ľudí dosiahnuť určité výhody na úkor iných. Považovali by ho za nečestný charakter, s ktorým slušný človek nemôže o ničom hovoriť, lebo by sa vystavil nebezpečenstvu buďto byť oklamaný, alebo sám zvedený na nepoctivé činy. Sivuánsky charakter je rovný, otvorený. Tomu sa nemôže nikto čudovať, keď uváži, že tam niet štátov, že tam je celé ľudstvo spojené v jednej ohromnej organizácii, že tam každý pracuje pre celok a nemá záujem na tom, aby niekoho oklamal. Preto Sivuánci nepoznajú diplomatov, švindlerov, chytrákov, podvodníkov, zlodejov a lumpov. Len na našej Zemi mohol sa vyvinúť tento typ ľudí. Ten najpoctivejší zemský človek je v porovnaní s každým obyčajným Sivuáncom sebec, nepoctivec, špinavec; tak ho pomery vychovali. A kto takýto nízky charakter nie je, nemôže byť, nechce byť, o tom sa povie, že je nie súci do sveta, je hlúpy. Bellum omnium contra omnes (Vojna všetkých proti všetkým) znamená zemský poriadok, ktorému sa každý musí podrobiť, keď sa chce udržať. Tak sa vyvinuli pomery pod žezlom kapitalizmu na Zemi. Preto aj prvý proletársky štát, pokiaľ existujú okolo neho kapitalistické štáty, musí mať diplomatov, musí mať vojakov, keď nechce byť olúpený o svoju slobodu. Proti banditom treba sa brániť brovningom, nie citátmi z biblie alebo poukazovaním na slušnosť, zákony, morálnosť a ľudskosť.

Sivuánci sú národ stojaci na veľmi vysokom stupni kultúry a vysokej morálnej úrovni; nemajú politické strany, ale majú strany podľa názorov na pokrok a morálku. Príslušníci rozličných strán nechovajú nijakú nenávisť jeden proti druhému, lebo každý vie, že i druhý chce len dobre pre všetkých, lebo osobné záujmy sú vylúčené, nemožné.