ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V nedeľu dňa 19. augusta zjavila sa sivuánska guľa nad Moskvou. Už dlho s radosťou očakávaní hostia teda konečne prišli. Na domoch boli napochytro vyvesované červené zástavy, muziky hrali a z mažiarov sa strieľalo.

Guľa sa spúšťala nad Kremeľ a zostala stáť vo výške asi sto metrov nad námestím. Lift bol spustený dolu a dosiahol až na zem. Šiltao, Kosák so ženou a synom a šiesti obri vystúpili na slobodnej sovietskej pôde. Zástupcovia vlády a mesta ich srdečne privítali a stotisícový dav ľudu im freneticky prevolával na slávu. Medzitým lift pracoval a expedoval ešte štyri razy po dvanástich Sivuáncoch na zem.

Sprievod Sivuáncov sa pohol pod červenou zástavou, na ktorej bolo zlatom vyšité meno Sivu a dvoje sĺnc nad ním, z ktorých jedno bolo vyplnené svetločerveným a druhé svetlozeleným hodvábom. Bola to spoločná práca Kosákovej ženy a dvoch Sivuánčaniek, určená na tento slávnostný sprievod. Pyrho je totiž u Sivuáncov symbolom práce duševnej, zatiaľ čo Zorse symbolizuje prácu poľnohospodársku a priemyselnú.

Kade Sivuánci tiahli mestom, všade boli predmetom hlučných ovácií a prejavov najvyššej úcty a sympatie. Takú slávnosť ešte náš svet nevidel. Bolo to však aj zbratanie dvoch svetov, ohromne vzdialených od seba, dvoch svetov v nekonečnom všehomíre síce, ale ideovo takých blízkych. Oh, v akých nekonečných diaľkach ostal za nimi starý svet mamutov a kapitalistických žralokov! S tými zbratanie nikdy nebude možné; sú odsúdení na vymretie.

Sivuánci sa zdržali v Moskve štyri týždne. Tu mali príležitosť študovať život človeka na Zemi; tu im predstavili aj Černochov, Indiánov a rôzne národy. Vo zverinci, v akváriu a v botanickej záhrade sa tiež zoznámili s faunou a flórou našej zemegule. Šiltao si zostavil celé zbierky nielen rastlín a listov zo stromov, ale i kompletnú zbierku dreva v malých kusoch. Nerasty, kovy, motýle, chrobáky, poštové známky, peniaze, zbrane a nástroje, nádoby zo skla, z porcelánu, z majoliky a z inej rôznej hliny — všetko pozbieral a nakúpil Šiltao za zlato a zariadil si z toho vo svojej guli celé múzeum. Najlepšie diela zemepisné, prírodopisné, astronomické, geologické atď., všetko musel Kosák Šiltaovi zaobstarať. Po celý mesiac nosilo dvanásť obrov knihy a najrozmanitejšie veci do gule. Naostatok vzal i niektoré živé zvieratá do gule: dva psy, mačku, kravu, koňa, malé prasiatko, holuby, sliepky, husi, kačice, morky, vrabce, kanáriky a ešte veľa iných živočíchov umiestnili v guli. Nechýbali semená rôznych rastlín. Konečne i po páre Černochov, Indiánov, Číňanov, Japoncov, Eskimákov a Novozélanďanov pribrali Sivuánci do zbierky.

Keď už mali všetko, začali sa robiť prípravy na odcestovanie z tejto našej nešťastnej planéty. Zásoby potravín na jeden až dva mesiace, aby najmä zemskí ľudia mali v guli svoju vlastnú stravu, už tiež nazhromaždili a Kosák dokončil porady s ruskými súdruhmi.

Nastalo lúčenie. Sivuánci sa tešili, že budú v krátkom čase doma na svojej planéte; Kosák a ostatní cestovatelia-zemeobčania však mali zvláštny pocit neistoty. Cestovať všehomírom na neznámy svet s cudzími tvormi nie je práve taká obyčajná vec ako napríklad cesta z Európy do Ameriky.

Šiltao sa sám presvedčil, či sú všetky stroje v poriadku, či hmota „lomidók“ (čo znamená asi toľko, ako „centrifugalion“) je bezpečne izolovaná a či ventily okolo nej na ohromnom kotle riadne fungujú.

Sivuánci-inžinieri stáli všetci na svojich miestach. Zaznel Šiltaov povel — a guľa sa pohla dohora. Hore na guli i dolu na zemi viali červené zástavy a zo všetkých strán hrmeli srdečné slová: „Do videnia! Príďte čím skôr, keď vás budeme volať, bratia Sivuánci!“

„My sme s vami, červení bratia, vám bude patriť celá Zem,“ znela odpoveď zhora.

O niekoľko minút bola guľa tak vysoko, že sa zdala len asi desaťmetrová. A cestovatelia hore ešte vždy počuli výstrely z mažiarov a sem-tam vysoký tón fanfáry, ktorý sa vzniesol až k nim. Zem mizla pod nimi.

Šiltao dal rozkaz hermeticky pozatvárať všetky otvory, vyrobiť kyslík, čistiť vzduch a „celou silou od Zeme!“

O štvrť hodinky bolo tak teplo, že si Kosák musel vyzliecť kabát a Eskimáci sa potili, ako v parnom kúpeli, hoci odhodili zo seba až na košele všetko šatstvo.

Šiltao sa smial: „Dočkajte len! O chvíľku budeme kúriť, aby sme nepomrzli, len čo sa dostaneme von zo vzduchovej vrstvy.“