ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hneď na prvých predstaveniach sivuánskeho biografu boli prítomní spravodajcovia veľkých denníkov z celého sveta. Keď spočiatku v celom svete (t. j. na našej zemi) časopisy nemohli dosť vynachváliť vysokú kultúru našich cudzích hostí, teraz po predstavení v biografe sa začala divá kampaň proti rafinovaným barbarom, ako ich nazval klerikálny moravský časopis. Tento časopis uverejnil úvodník z pera istého pátra, ktorý má slovo vo vysokej politike, odsudzujúci Sivuáncov takto:

„Nechceme byť Sivuáncami.

Včera sme navštívili biograf v sivuánskej guli, kde nám profesor Šiltao dal nahliadnuť do ich tamojších sociálnych pomerov. Musíme však žiaľbohu priznať, že nás obraz, ktorý sa tu pred našimi očami odhalil, neuspokojil. Naopak! Zdrvení, až do kosti zahanbení stáli sme po ukončení predstavenia pod guľou a dýchajúc zas náš čistý pozemský vzduch vraveli sme si jeden druhému: „Chráň nás pánboh pred takouto kultúrou! Sú to rafinovaní barbari; predbehli nás ďaleko v technickom pokroku, ale mravne stoja hlboko pod nami. Celý národ je zotročený, uniformovaný, každá individualita je tam ubitá. Inteligent musí vykonávať ťažkú fyzickú prácu a je z jednej misy s analfabetom. Pre všetkých sa tam varí spoločne ako u nás v kasárňach a nikomu ani nenapadne, že by sa pred obedom alebo po obede pomodlil. Skrátka môžeme konštatovať, že ľud tam žije zversky a otrocky a jednotlivci, ako napríklad Šiltao, dajú sa oslavovať ako bohovia. Vláda by mala zakázať, aby sa pre dobrý pospolitý ľud takéto hnusné predstavenia dávali a tak jeho mravnosť podkopávala.““

Právo lidu sa vyslovilo takto:

„Sivuánsky komunizmus. Ak nestačil príklad ruský, že komunizmus nemôže ľudstvo urobiť šťastným, dokazujú to teraz Sivuánci, ktorí predsa len vysoko stoja, čo sa týka kultúry, nad ruskými boľševikmi, že idea úplnej rovnosti je absurdnosť a vedie k najhroznejšiemu otroctvu. My sme vždy boli za pokrok a slobodu, o tom nemôže nikto pochybovať, ale to, čo vidíme na Sivu, nás odstrašuje. Všetko má svoje medze. A povedzme to smelo a otvorene: Veľa pokroku a veľa slobody môže práve tak škodiť, ako veľa dobrých pokrmov a nápojov škodí slabému žalúdku. Ľud neznesie veľa slobody a veľa rovnosti, lebo je už v prírode samej, že každé indivíduum sa chce uplatniť, chce uplatniť svoje schopnosti, svoje špeciálne talenty a tak sa postaviť na vyšší stupeň sociálnej hodnoty, ako je veľká bezmyšlienková masa.

Ľud na Sivu je nešťastný navzdory všetkej svojej vysokej kultúre, lebo niet tam závodenia, niet tam ambície. Ako stádo oviec ženú tam ľud na pole a keď príde hodina, v ktorej sa majú kŕmiť, všetci naraz a rovnaké porcie dostanú odmerané. Ešte i chorých dovlečú pod šíre nebo a nútia ich jesť to, čo môže len zdravý, mladý žalúdok stráviť. My ostaneme už len pri našej kultúre, tá nám osoží najlepšie. Nebudeme napodobňovať zvyky cudzích svetov. Bola by to naša skaza.“

Podobne písali aj iné časopisy. Iba komunistické časopisy boli plné chvály na sivuánsku kultúru. A práve táto okolnosť zasadila v očiach lepšej spoločnosti Sivuáncom smrteľný úder. Vláda zakázala akýkoľvek styk našich občanov s cudzími svetmi. Okolo gule bola rozostavená pohraničná stráž. Len profesor Karasík s doktorom Šebenom mali prístup.

Profesor Karasík bol pokrokový človek, ale bol zvyknutý vždy plávať s prúdom, a preto aj on si držal za svoju povinnosť pri najbližšej návšteve u Šiltaa priamo sa vysloviť pred ním proti sivuánskym zvykom.