ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Profesor Karasík bol už štrnásty deň hosťom v guľatom paláci. A za tých niekoľko dní sa skutočne podarilo pomocou esperanta-ida dohovoriť sa to najnutnejšie. Starý obor bol profesor, učenec, hvezdár a volal sa Šiltao; prišiel so svojou expedíciou z ďalekého všehomíru, z planéty, ktorá sa pohybuje okolo dvoch sĺnc, a ktorá má dva také mesiace ako my náš jeden. To jedno slnce svieti zeleným svetlom a druhé červeným; to prvé volajú oni Zorse, to druhé Pirho. Jeden mesiac sa volá Sáta a druhý Lúva a tento má ešte svojho malého drabanta, ktorý sa krúti okolo neho.

Kalendár majú veľmi komplikovaný: rok trvá podľa nášho počtového systému 421 dní a deň podľa nášho času trvá 52 hodín 16 minút. Oni rozdeľujú deň na 144 hodín (čo nazývajú stovka). Východ a západ sĺnk a mesiacov je tak spletený, že niekedy je vždy svetlo po 2 až 6 dní a úplná noc, úplná tma nastane len asi 5 — 6 ráz do roka, keďže ich dva mesiace dávajú veľmi jasné svetlo. Pohyb ich „zeme“, ktorú oni nazývajú Sivu, okolo sĺnk je veľmi nepravidelný, lebo tieto slncia sa okrútia jedno okolo druhého raz za 53 rokov, 213 dní, 46 384 hodín. Ich kalendár je každý rok inakší a rovná sa len tomu, ktorý bol asi pred 530 rokmi.

Toľko sa už mohol dozvedieť profesor Karasík za pomerne krátky čas. A to všetko bolo možné iba pomocou umelo vytvoreného jazyka ido.

Národné reči sú také komplikované, že na ktorúkoľvek treba viac rokov, aby sa ju človek naučil, a to ešte pomocou inojazyčnej gramatiky, čo je pomerne najľahšie. Karasík musel Šiltaovi každú vec v origináli alebo vyobrazenú ukázať a pritom ju pomenovať a ten rozkázal svojim asistentom hneď slová zapisovať do slovníka morasko-idického, alebo ako ho oni nazvali: sivuánsko-zemského a zemsko-sivuánskeho.

To prvé, čo sa Šiltao naučil, bolo, ako sme videli, rátanie podľa nášho systému a pomenovanie základných číslic. Potom prišlo pomenovanie živočíchov, rastlín a viditeľných vecí, teda podstatné meno, ktoré sa vždy končí na o. Za tým nasledovalo prídavné meno, ktoré sa končí na a. Šiltao mal pripravené vzorky farebných papierov a za štvrť hodiny vedel pomenovať všetky farby v jazyku ido: reda (červený), blua (belasý), flava (žltý), verda (zelený), viola (fialový), nigra (čierny), blanka (biely), griza (sivý), bruna (hnedý), ora (zlatý), arjenta (vyslov: arženta, strieborný) atď. Nasledovali slová: veľký, malý (granda, mikra), vysoký, nízky, silný, slabý, široký, úzky, tvrdý, mäkký, dlhý, krátky atď. Potom prišlo zámeno: me, tu, il, el, ol, (ja, ty, on, ona, ono), Vu (Vy), ni, vi, ili, eli, oli (my, vy, oni, ony). Všetko sa muselo ukazovať. A takto to šlo i so slovesom, i tu musel Karasík alebo jeho asistent Zelenka, ktorého si k sebe zavolal, bežať po izbe, sadnúť, stáť, kľačať, ležať, vyskočiť a Karasík vysvetľoval: Zelenka kuras (beží), jacas (žacas = leží), sidas (sedí), stacas (stojí) atď; potom prišlo: me sidas, tu sidas, il sidas, ni sidas, vi sidas, ili sidas. Ďalej vysvetlil Karasík vety: Me kantas e tu askoltas (ja spievam a ty počúvaš). Potom musel Zelenka bežať a sadnúť si a Karasík vravel: „Zelenka kuris e nun sidas“ (Zelenka bežal a teraz sedí), „nun sidas“, zdôraznil ešte raz Karasík a Šiltao pochopil význam slov a keď už poznal sloveso v prítomnom a minulom čase, sám ukazoval rukou za seba a vravel: me sidis, potom vravel: „nun me sidas“ a potom ukazoval rukou dopredu a vravel „me“ a čakal, až Karasík doplnil „sidos“. Šiltao radostne volal „té, té, té!“ Karasík ho opravil „bone, bone, bone!“ V krátkosti sa podarilo vysvetliť aj neurčitú formu slovies sidar, kantar, kurar (sedieť, spievať, bežať). Čím ďalej sa pokračovalo, tým ľahšie išla vec dopredu. Množné číslo podstatného mena nerobilo nijaké ťažkosti: fingro, fingri (prst, prsty), manuo, manui (ruka, ruky), okulo, okuli (oko, oči), orelo, oreli (ucho, uši), kapo, kapi (hlava, hlavy) atď. Predložky sa tiež chytro vysvetlili. Karasík ukázal na pohár, ktorý stál na stole a vravel: „La glaso stacas sur la tablo“, potom postavil pohár pod stôl a vravel: „La glaso stacas sub la tablo“, „Me stacas che (če) la tablo“ atď.

Konečne sa podarilo vtiahnuť do obzoru vyučovacieho plánu aj abstraktné pojmy. Za štyri týždne sa vedel nielen Karasík, ale aj Šiltao perfektne dohovoriť v ido. A Šiltao sa vyslovil takto:

„Milý kolega a priateľ Karasík! Musím vám, zemským občanom, gratulovať k vašej reči; je ľubozvučná, ľahko sa dá naučiť, a dáva tu najvyššiu možnosť precízne vysloviť každú myšlienku. Je to však to jediné, v čom nás predstihujete. Je isté, že hneď ako prídeme domov, zreformujeme náš medzinárodný jazyk podľa vášho systému. U nás je medzinárodný jazyk už dávno všeobecne zavedený; je to reč úradná, ktorú každý občan popri svojej materčine dobre pozná. To bude asi u vás tiež tak?“

„U nás?“ odpovedal Karasík. „My sme bohužiaľ ešte veľmi ďaleko od všeobecného zavedenia svetového jazyka. Naopak! Každý národ vyhadzuje zo svojho slovníka všetky ,cudzie‘, medzinárodné slová a usiluje sa, aby ho nikto nerozumel. Všetko, čo národy v reči zbližuje, sa vytrháva. To sa nazýva čistenie reči; to sa nazýva láska k svojmu národu, k svojej vlasti. Až doteraz je len malá hŕstka ľudí v každej krajine, ktorá pozná svetový jazyk a propaguje ho. To sú idealisti, ktorí pracujú pre lepšiu budúcnosť ako aj pre zbratanie všetkých národov.“

„Máte na zemi ešte vojny medzi jednotlivými národmi, máte ešte štáty? Alebo máte jednotné vedenie pre celú zem?“

„My máme toľko štátov, že vám ich nemôžem ani hneď porátať. A každý má svoje zvláštne záujmy. Z toho pochádzajú hrozné krvavé ruvačky, vojny. Práve teraz sa skončila svetová vojna, ktorá si vyžiadala asi desať miliónov ľudských životov.“

„Beštie! Beštie! Dravá zver! Či nedáva vaša zem toľko živnosti, aby sa všetci dosýta najedli?“

„Ale áno, dáva; lenže tu sú iné príčiny, prečo bola a bude ešte vojna. Svetová konkurencia to robí. Každý národ chce predávať svoje výrobky druhým národom.“

„Ach, teraz rozumiem. Vy máte ešte peniaze, vy máte chudobných a bohatých; chudobní pracujú a podnikatelia zhromažďujú peniaze pre seba. Tak to bolo u nás pred šesťtisíc rokmi tiež a vtedy sa u nás tiež bojovalo.“