ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na betónový základ montovali delostrelci veľký kanón. Robota sa končila. „Zajtra vystrelíme,“ vravel generál. „Máme dobrú pozíciu, dvesto metrov dištancia; čert ma ber, keď nebudem zajtra vidieť do žalúdka tomu neznámemu hosťovi!“

Bola malá prestávka, vojaci dostávali menáž a kanón zostal na chvíľku opustený. Odrazu strašný výbuch, zemetrasenie! Kto stál, padol. Mnohý vojak sa váľal vo svojej vlastnej — polievke alebo zaprážaných fazuliach. Veľký kanón zmizol, bol roztrhaný na franforce i s betónom. Na šťastie však ani jeden človek nebol poranený. Generál, dôstojníci a vojaci stáli okolo krátera utvoreného tam, kde pred chvíľkou stál kanón. Tu zahrmel ešte strašnejší výbuch a veľká skala, vzdialená od nich asi tri kilometre, rútila sa dolu. „Preboha živého, čo sa to robí?“ volal ktorýsi vojak. Tu počuť zasa nový, slabší výbuch a z gule vyšľahol hore k nebesám ohromný plamenný stĺp. A hľa! Na guli sa prechádza akási zvláštna postava a tu zaznel mocný zvuk, akoby tri zvony vyzváňali v harmonickom súlade. Kým sa vojaci spamätali, aby na postavu vystrelili, zmizla. Generál rýchlo pochopil situáciu a dal rozkaz vzdialiť sa od gule. Ďaleko v horách sa stráže ukryli za stromami.

Teraz bolo aspoň to jasné, že je guľa dutá a že sú v nej vojaci a kanóny. Ale ktorá mocnosť vyslala túto pekelnú zbraň proti našej republike, to sa ešte nevysvetlilo. Či je to Nemecko, ktoré za ponorkami vynašlo ešte niečo hroznejšie, aby si vydobylo panstvo nad Európou? Alebo Anglicko? Možno, že Američania! Alebo dokonca Japonci?

Stratégovia sa radili, akým spôsobom by sa dala pekelná guľa zničiť. Dobrá rada bola drahá. Predovšetkým bol celý terén na desať kilometrov dovôkola vyhlásený za vojenskú zónu a obsadený kordónom! Nikto nemal prístup do vnútra a nikto nemohol vyjsť von. Vlaky, ktoré až doteraz celkom voľne premávali pod guľou, nesmeli sa viacej k nej priblížiť; premávka medzi Breznom a Slovenskou Ľupčou bola úplne zastavená. Na štvorkilometrovú vzdialenosť boli postavené predné stráže a vo vnútornom kruhu neostala ani živá duša. Správy do novín vydávala len vojenská kancelária a svet sa po niekoľkých dňoch dočítal iba toľko, že je úplný pokoj. Komandant armády skutočne upustil od svojho prvopočiatočného plánu, podľa ktorého mala byť guľa na veľkú vzdialenosť bombardovaná obrovskými kanónmi. Čo, keby sa to nepodarilo a keby nepriateľ strašným spôsobom reagoval? Ale či je to vôbec nepriateľ? Prečo sa drží len v defenzíve, keď má takú ohromnú prevahu?