ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vždy, ako som prekročil prah sv. Petra, ustrnul som v bojazlivosti; ako Mojžiš pred horiacim krom — s ťažkými nohami uviazol som pri dverách.

Zastal som pred majestátom ohnivej pochodne, z ktorej hovorí Boh už dvetisíc rokov a horí obeta Božia na ramenách vyznávačov, obeta pripravená na slávu Baránka. Podaná je rukám ľudským pri oltároch a podaná je kresťanom na arénach, na fórach, v žalároch, aj mníchom v tichých kláštorných celách.

Tento prvý chrám sveta sústredil na seba oči všetkých, ktorí kľakajú a modlia sa tu i kdekoľvek na okršleku, keď sa pozdvihuje svätá hostia k nebu, lebo sv. Petrovi daná je moc kľúčov, moc otvárať a zatvárať nebo pri príchode pútnikov zeme. Toto sväté vatikánske miesto svojím dedičstvom kľúčov zachováva a zachraňuje ľudstvo na pohyblivej ploche života i na rozbúrenom mori. Je mu prístavom. Všetci vedia, že im nebo môže byť otvorené, hľa, zástup veriacich zápasí s anjelom ako Jakub o svoje požehnanie a deň sa schýlil a davy odchádzajú s poznačením svätého kríža.

Tu v tieni výroku: „fugite partes adversae“ (utekajte, protivníci) zachytil ma spev oslávených, čo znel z mučiarní, ktoré boli bránou do večnosti. Tu čakajú na zmŕtvychvstanie. Kto ich spočíta? Kde všade a koľkí sú mučeníci, blahoslavené obete smrti, za ktoré Boh ešte dodnes mohol zniesť pohľad na hriechy sveta. Čoho sme teda hodni? Čo zasluhujeme my, ktorí nevieme prinášať obete menšie, nie obete krvi? Mám na mysli deti, akými boli sv. Tarsicius a sv. Agneška. Tieto nedospelé mláďatá, málo odlišné od anjelov, hľa, čo vykonali pre teba, zvrhlík, ktorý si sa v hriechoch zodral! Ako by boli vedeli, že po ich obetiach a utrpení príde vláda neprávosti s nekonečným množstvom vyznávačov tmy. A preto milovali Boha a mysliac na nás — učinili vyznanie krvi. Aby uprosili Boha i za budúce veky, s ktorými zloba človeka porastie až pred tvár Božiu. Ostali tu, aby boli svedkami žertvy, ak nejakú vieme konať a ich krv je prischnutá na našich prstoch, keď ich skladáme pri modlitbe. Boh chce byť trpezlivý. Nielen pri pokání. I vtedy, keď previnilci nastupujú a zem ich chrlí ako lávu. Hľa, aj malé deti uprosili milosrdného Boha, aby nás, nehodných krvi mučeníckej, nezmietol do zatratenia.

Trasieš sa, hriešniku, horíš hanbou a hrôza ťa pritíska k zemi, zadržuje tvoj krok, aby si sa nepohol. Tvoj život sa ti premihne ako hrozná vidina a čakáš, kto sníme z očú tvojich strašný sen ako z tvora zakliateho. Krok ďalej — zasa sa nevieš pohnúť, cítiš pred sebou výzvu Božej obete: stoj, miesto je sväté!

I zakvílil som v duši svojej, strhanej temer nekonečnými zúfalstvami, slzy mi padali, trpko som vzlykal a šepkal: ako sa smiem priblížiť k svätým?

Tu prešli kolo mňa mnísi a niesli si tichosť svojich ciel. Drahý brat môj rehoľný, chcelo sa mi ubolene kričať na ktoréhosi z nich, daj mi ruku, pre milosrdenstvo Božie, kľakni a modli sa za mňa! Bol by som sa mu vrhol k nohám, objal jeho nohy, pobozkal jeho sandále, mal veľmi tichú tvár. Bol ako horiaca svieca, ktorú som iste ja, hriešnik, zapálil na uzmierenie Božie.

Stával som bojazlivo pri dverách tohto chrámu. Prvé knieža apoštolské, sv. Peter, pripomínal mi človeka, ktorým môže byť hocikto z nás. Jeho duševná slabosť, ale i veľkosť svieti do biedy ľudskej, v ktorej človek ustavične padá a ustavične sa dvíha: Sv. Peter raz prisahá, raz tasí meč v záhrade, raz vrhá sa do mora za svojim Pánom, ale hneď na to v nestráženej chvíli zrádza prísahu, poprie svoje sľuby, zaprie Krista — a zasa plače, vychádzajúc z dvora najvyššieho kňaza, potom tri razy vyznáva lásku Pánovi, uteká z Ríma, je zavrátený nazad a nakoniec usmrtený zomiera dolu hlavou na kríži. Tento film životných osudov kniežaťa apoštolov vzal mi z očú zúfalstvo, mohol som sa modliť. S bolesťou ostával som pri dverách a na kolenách som prekľačal dlhé hodiny svojej lásky k Bohu, ktorú som pil ako kvet rosu. Za Slovensko som sa modlil, za všetkých, ktorým som mohol ruku podať iba cez tieto belasé blankyty.

Z posvätného šera vykukli veky, verejní kajúcnici sa s nimi objímali a Boh sa neponáhľal s výrokom svojho súdu.