ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na siedmich kopcoch sedí ťažká stopa minulých tisícročí. Nero mlčí, čas ide ďalej. Dav, modliaci sa „Panem et circenses“, ešte nenaplnil chrámy svojich nemravných bohov a vestálky nezachraňujú vrahov vedených na popravisko.

Kto dlhšie chodí po krajine prvých mučeníkov, nadobudne dojem, že vek pohanstva, spiaci po kopcoch Večného mesta, má silu zobudiť sa a prevziať vládu temnôt a rozšíriť ju do všetkých končín zeme. Žaláre, arény, mučiarne znova idú ožiť a vyschnuté potoky krvi kresťanov stanú sa o chvíľu tečúcimi riekami.

Taká je tragédia človečenstva. Krista svet opustil a ide nazad k pohanstvu. Lásku zanechal a vracia sa ku krvilačnosti. Nechýba mnoho, len odhasprovať dvere kazemát a vypustiť šelmy. My sme pri tragédii.

My sme pri tragédii Veľkého piatka, pri tragédii opusteného Krista. Chodím z chrámu do chrámu, všade ten istý výjav: vyprázdnená Golgota. V momente Veľkého týždňa, keď z krvi Umučeného ožívať majú pokolenia dvoch tisícročí, keď dráma Kalvárie rok čo rok má kriesiť a dvíhať spadnutého človeka, odohrávajú sa najsmutnejšie okamihy v živote ľudstva na zemi. Ľudstvo nežilo na Golgote ani chviľu, obišlo ju zďaleka. Nežijú pokolenia, ktoré neprišli počuť, ako zomiera Slovo: Poďte! Teraz nastane mlčanie, Slovo sa zlomilo v pustej noci, v kalichu horkosti a v temnej samote. Nežijú, ktorí ho nepočuli. Sú mŕtvymi, na ich miesto nenastúpilo svetlo. Majú živú neveru, doslovne stoja za vraždou Boha. Ešte sa hryzú o šaty Skrvaveného, ešte sa hrajú s kockou a zo spenených úst prajú mu dobrú noc: Zabi ho, Ukrižuj ho! Potom odchádzajú, Slovo už nikdy nevstane.

Nevstane — to sa zdalo i za časov Pontského Piláta. Ale učeníci z Galilejska po roku-dvoch oživili s pamiatkou onej smrti a vyniesli povestnú šibenicu Golgoty na miesta a na verejnosť, kde žiari a bije do svedomia vrahom Boha. Po storočí, dvoch, desiatich, dvadsiatich a ďalej rovnako neústupne, ako po prvý raz v krajine Židov. Na všetkých žiari, na celom okršleku je. Teda nezabili ho? Kdesi tu búchaš na dvere vekov, osudná chyba. Zabili ho, nie je zabitý a zas ho idú zabiť. Zabíjať sa chce ďalej, temno sa okrúca okolo holých tiel sluhov, najatých pre nové vešanie Baránka-Emanuela. Tí prví, ktorým sa v národe Izraela nik neodmenil, odišli z Kalvárie, že sa viac na ňu neobzrú. Ale prišli po ich odchode v generácii druhí, tretí, piati, desiati a mučenie Boha deje sa ďalej, neznesú Ho, nechcú Ho. Kto sa odmení týmto? Dielo, ktoré dovršujú, ich odháňa od Golgoty, On je už mŕtvy. Preč od mŕtvych! A kopec ukrižovania je zasa prázdny. Znova tá istá hra omylu: nevidieť vekov čistých, nevidieť húfy ľudu okolo dohárania Slova. Kto sa odmení týmto?

Nejaké tri-štyri postavy obliehajú vrch hrôzy, strašný anjel smrti ich nemohol odohnať z tohto miesta. Svätý Ján a tri Márie. To je všetko. Toľkí sú, čo majú sympatie k Obesenému. Len toľkí. Ó, kde si, ľudstvo, rujúce sa o tieň Jeho rúcha, bojujúce v hlade o kúsok ryby a o krajíček z piatich chlebov, ó, kde ste, chromí, slepí, nemí, šľakom trafení, prašiví, prosiaci Syna Dávidovho o zmilovanie! Kde ste, pokolenia, ktoré ste si z handier Jeho šiat urobili civilizácie, kultúry, aby ste sa honosili pred tvárou všetkých čias, že idete k vrcholom poznania, vzdelanosti, osvietenosti, kde ste, národy, čo vás zachránilo Jeho evanjelium v raste a rozkvete, kde ste, kontinenty s Jeho kresťanstvom, ktoré vám zdobia svätci a svätice, čo boli odchovaní z vás živých! Kde ste, utíšené moria, čo by ste sa pod zdvihnutím Jeho ruky prestali boriť s Jeho silou! Ó, nakoniec, kde si, Peter, vrhajúci sa do vĺn morských a prisahajúci vo večeradle, že zomrieš a nezradíš, bijúci mečom po Malchusovej hlave a trnúci o svojho Majstra! Kde si, apoštol, ktorý si prízvukoval: my sme zanechali všetko a išli sme za Tebou. Veď Ťa niet na Golgote, niet ani ostatných. Prečo ste zutekali? Že zem sa trasie, skaly sa pukajú a mŕtvi chodia? Že nesvieti slnko a tma je už tri hodiny? Veď ste neuverili v strašiakov. Kde ste teda, dietky Božie, kde si ľudstvo, žijúce z dobrodení Umučeného?!

Pýtam sa vari mnoho. Lebo nie je čas otázky dávať, ale zachrániť sa a utekať. Utekať z Golgoty, lebo po Ňom budú vešať učeníkov i dietky Božie. Vrch Obeseného je prázdny. Skryť sa za každú cenu, skryť sa! Toto je to tretie medzi prvým a druhým: alebo zomrieť — alebo apostatovať.

I prichodí mi odpovedať mnohým, čo mi dali otázku: Prečo si utiekol. Prečo som si nestal na Slovensku do radov mučeníkov? Pravda, ako ľahko sa to ľuďom povie. Ako ľahko by chceli prekrižovať plány Božie, ktoré má Boh s človekom. Ak naozaj riadi Boh kroky naše, čo bezvýhradne nám treba veriť, potom ani mne neostávalo iné, iba ísť ta, kde ma milosť Božia tiahla. Ale prípad nás, vyhnancov, nespadá do rámca dezercií, ktoré sú totožné s útekom od zásad, od disciplíny, od cti. Čas ešte ukáže, kto utiekol a kto tam v duši svojej ostal.

Vrch Golgoty však stojí ďalej. Tri-štyri postavy, ako duchovia (je tam tma), pohybujú sa okolo miesta, ktoré spustošila smrť. Bol tam zápas dvoch epoch, pohanstva a kresťanstva, bol tam boj vekov, bitka o večnosť. Vyšli z nej len sv. Ján a tri Márie. A to sa cez dvetisícročie tiahne. Davy dezertujú. Treba, aby sa im splnili sny o sláve i otroctve. Musia kupčiť, speňažovať sa, mať dômysel, pýchu, mať vynálezy, mať postavenie, moc, mať všetko — všetko dnes, rýchle, ihneď, lebo majú dych krátky. To ich vábi, vrch s Krvou neláka, Golgota sa nevypláca. Tam sa stráca čas a čas sú peniaze. Z utrpenia, bolesti a krížov niet peňazí, niet zisku. Galilejský nevyhral. Ľudstvo sa už oslobodilo od jeho bláznovstiev. Ako mu len mohol radiť, keď sa poberal kdesi po Judsku, aby vzalo kríž svoj a išlo za ním! Mal mu predsa povedať: vezmi svoj rozum, svoje múdrosti, vezmi svoj mešec peňazí a nasleduj ma. Ó, veľký si, Nazaretský, už nie v zázrakoch, v uzdravovaní, kriesení živých i mŕtvych, ale v ponížených svojich služobníkoch. Nie filozofov, učencov a vynálezcov s rozumami chceš mať, nie je ti potrebná vysoká diplomacia sveta, ani priemysel, ani banky, ani trusty, dostačia ti sv. Ján a tri Márie.

Načo by ti boli svetáci, Pane Ježišu Kriste! Čo by to bol za chaos, keby si im dal zo svojich rúk opraty sveta! Vidíš, čo s ním zrobili. Čo ti dal a čo nám dal zo svojho vrecka tento sektársky vek? O čo ti je lepší bohatý občan zeme pred pustovníkom stredoveku!? Čo ti je pokrok sveta pred sv. Jánom a tromi Máriami? Čo technika, výzbroj, laboratóriá, fabriky, v ktorých sa hemží ľudstvo, ako vo večnom bludisku! Čo moderné vedy, chémia, fyzika či alchýmia, čo radare, hélia, urán, čo všetky vymoženosti času, keď človek veku nemá, čo mali sv. Ján a tri Márie: vieru a pokoj! Vzali mu vieru, dali mu príšeru, ktorej meno je: osud. Namiesto nádeje pozná nudu, namiesto lásky má únavu. Magnetizmus, hypnóza či špiritizmus má ho vytrhnúť zo znepokojujúcej poverčivosti a uviesť ho k mieru, istote a rovnováhe. Akési iné šaty má dostať jeho Kristus. Rúcho najnovších výdobytkov času, rúcho falošnej humanity, nepoctivej rovnosti, predstieraného altruizmu a podobných bohov moderného sveta.

Lenže aký prínos je to pre strápeného človeka, ktorý chce mať len blízko k Bohu, nič iné! Aká je v tom útecha pre ľudí môjho druhu, pre vyhnancov! Kto sa raduje dnes z aeroplánov, rádia, televízie, keď nemá kde hlavu skloniť okrem Golgoty! Pod more, pod zem a nad oblaky museli ísť ľudia a obišli sväté miesto umučenia. Bohorovne sa povyšujú, že dobyli svet. Nedobyli. Stratili sa spomedzi živých, ktorí tvoria plán Stvoriteľovho diela do konca vekov. Nežijú, my sme sa presvedčili o mŕtvych. Mŕtvoly lietajú v aviónoch, mŕtvoly sedia v cadillakoch, mŕtvoly ľudské sa plavia po moriach a krása neba i zeme nie je im krásou, nikdy nebola pre mŕtvych. Dary sveta, chcú ochutnávať, ale tie ich roztriešťujú, cicajú im krv. Raz zahlušujú, raz zvádzajú k bitke. Už sme všetko mali, vrátajúc do toho i otrávenosť myslí, i zatupenosť ducha. Máme hrôzu. My sme pri tragédii.

A na Golgote v súmraku Veľkého piatka dohasína život Slova. Slovo dohovorilo. Boli tam tri-štyri osoby. Odídu i tie, keď mŕtve Slovo snímu zo šibenice. Za chviľu ich tam už nebude. Po roku-dvoch, po storočí-dvoch zasa a zasa tam budú. Ony ostávajú večnými strážcami Golgoty. Na Golgote ostáva svätá Krv.