SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na návšteve

Kto vraj klope, kto vraj prosí, tomu už len dajú čosi. Rozosmiati, veselí ku jej mamke leteli. Na konárku, na panôžke ani hrad na stračej nôžke hore-dolu do výše chalúpka sa kolíše. Chalúpočka chutná, malá, kde sa Čin-Čin vychovala. Ta mierili v rozletu: „Už sme, mamka, už sme tu!“ Na podstienke posadali, na okienko zaklopali, však chalúpka, veru tá zdnuka bola zapretá. Čože je to? Ako je to? Či nikoho doma nieto? Márne klopú v dôvere na oblôčik, na dvere. Teší Čimo kamarátku: „Máme ešte moju matku na pomoc i na radu: nezomrieme od hladu! U nás všetko, čo len treba, kaše, žitka i dosť chleba, mladá žena — mladý zať, tí si môžu preberať!“ Potešená, natešená zasmiala sa mladá žena, v smiechu oba veselí k jeho mamke leteli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama