Čin-Čin
Autor: Ľudmila Podjavorinská
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Tibor Várnagy, Henrieta Lorincová
Po tom prvom po nezdare riekol Čimko žienke jare: „Čimčarara, čimčara, múdry, kto sa nestará! Kto má rozum, nie je hlúpy, chalupu si darmo kúpi. Načo náklad, oprava? Iní mu ju vystavia. Lastovice, napríklad, nastavali domov rad: v tom najvyššom od zeme, v tom my bývať budeme! Ktože sa ich bojí, ľaká? Veď to iba háveď taká. Akoby to dáky kos, a to pýcha, horenos! To i s deťmi dvoma-troma zriedkakedy sedí doma, večne samé výlety a na zimu za more to uletí. A my vrabci, neboráci, po rok celý tu sme v práci, či je zima, či je mráz, neľutuje nikto nás. Keď im vonia iba v svete, kde sú v zime, nech i v lete, a ich dom, ich krásny dom — my budeme bývať v ňom!“ A tá jeho mladá žena, umilená, natešená, hlávkou kýva usmiata: „Kam ty, Čimko, i ja ta!“