SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Návrat

Čo i v svete nepochodil, dlho ešte Čimo chodil pre tú jednu myšlienku, že sa nájde dakto hlúpy, od koho i darmo kúpi tučné vrabca pre žienku. Schodil všetky sveta strany, kde je, čo je, neznal ani, uprášený do chlpa, keď tu zrazu, ľudia moji, v celej kráse pred ním stojí jeho vlastná chalupa. A z obloka krásna, živá jeho Čin-Čin volá, kýva: „Ako dobre, že si tu, čakám si ťa od svitu! Kdeže toľko zlô ťa nosí? Poď len dnuka — máme čosi.“ Radostný on dnuka vletí, a čo vidí? Plná piecka malých detí! Načítal ich dve a štyri, a to čivká: „Čivy-čiry…“ „Div a zázrak!“ Čimo vetí, „kde si vzala toľko detí?“ „Kde som vzala, tam som vzala, sama som si vychovala, stihla som si od Ducha i bez teba, leňocha!“ A sa smiali a sa smiali a detičky čivikali: „Čivy-čivy — čivy — čvik!“ Boli šťastní ako nik.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama