Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Tibor Várnagy, Henrieta Lorincová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 268 | čitateľov |
Zašiel Čimo hnedky zrána, stodola kde vymúraná a kde v múre má svoj diel i kolibu gajdoš Čmeľ. V tej kolibe okrem chleba má Čmeľ všetko, čo mu treba: krpce, kapce, širicu, fľašku, fajku, palicu. Ba hádajte, moje zlaté, čo má ešte v svojej chate? Nuž gajdence-gajdičky z pánbožkovej kravičky! Na nich on rok za rokom muzikuje po tom svete širokom. Muzikuje po rok celý ijajú, nič to, že ho na veselí, že ho vše i nabijú. Ku Čmeľovi podľa zvyku ráno rovno z postele smele a i vesele zašiel Čimo o muziku. „Letu zdar!“ sa pozdraví a sa pekne predstaví: „Ja som Čimo Čimčara, ženatý som od jara, moja žena, mladá žena, po pansky je naučená. Milý gajdoš, keď si tu, poď jej dudať od večera do svitu.“ Gajdoš Čmeľ je čudák hrdý, čo sa zavše zlostí, srdí, sotvakedy hosťa zvíta, milého mu rečie slova. I teraz sa skrátka spýta: „A či je to dáka sova, stará sova v nemoci, že nedrichme za noci?“ Rozosmial sa Čimo chutne: „Kdeže! Žieňa milé, chutné docela! Ale pani, veľká pani z kaštieľa!“ „Keď tak — nuž tak,“ Čmeľ mu vetí, „prídem!“ Ale opatrný rečie: „Vrabče, prednovok je, u vrabčiakov psota v tŕní — nezjedia ma tvoje deti?“ Zadusil sa Čimo: „Ale, ale, strýc, nikdy — ani za tisíc!“ Ba sa ešte zaverí, že ho pozvú k večeri, ak budú mať dobré dačo: mušacinku, chrústacinku… Ale gajdoš, že vraj načo, o hostine ani sa mu nemarí, on rád iba medovinku, a to takú, čo si on sám navarí.
— slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam