Čin-Čin
Autor: Ľudmila Podjavorinská
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Tibor Várnagy, Henrieta Lorincová
Po večeri Čimko vraví: „Zlý som býval, tvrdohlavý, neposlušný, zaťatý. Teraz sa nám mamky zídu. Skočím k našim a i k vašim, nechže prídu, nechže prídu potešiť sa so svojimi vnúčaty.“ Skočil, prosil slovom, činom, že už bude dobrým synom. A tí starí len sa smiali, že sa nikdy nehnevali, iba chceli, by si sami pomáhali. A hneď prišli. Staré mamy v nových čepcoch, s uzlíčkami a v uzlíčkoch dobré čosi, čo sa v takých pádoch nosí: pampúšky a mrvánky. A tatkovia, ako patrí, so džbánky. Do chyže ich hnedky zvali, usadili, vnúčatká im ukázali. A tu hosti zhíkli, skríkli od radosti: aká milá cháska zlatá a priam ako mama, tata, neúrekom podarení! Očká majú ani sova a hubičky ani vráta a jak krásne čvirikajú: „Čivi-čivy-čivy-čvik!“ Všetci boli natešení, všetci šťastní ako nik.
O autorovi
Ľudmila Podjavorinská
slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní
