SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pán Ďateľ

Nebolo už kmotra Čmeľu, čo by húdol po noc celú, a Čin predsa do kriku, že ona chce muziku. Čože robiť, milí moji, keď sa ona potme bojí? Ešte noc je ďaleká, už mu plače, narieka. A výčitky iba samé, jak jej bolo pri jej mame. Veríš to, či neveríš, s mladou ženou iba kríž. Trocha skokom, trocha letom chodil Čimko, chodil svetom, až si zašiel do sadu ku Ďatľovi o radu. On má v svete známosť veľkú, každú skrýš zná, každú dierku. A pán Ďateľ, ako zná, mu i dobrú radu dá: „Choď ty, Čimko, k muške panskej, k zlatej muške svätojánskej, ona nespí noc čo noc, poprosže ju o pomoc!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama