E-mail (povinné):

Ľudmila Podjavorinská:
Čin-Čin

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Tibor Várnagy, Henrieta Lorincová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 268 čitateľov

U Čimčarov

Podleteli na podstienku, zaklopali na okienku, na oblôčik zastretý: „Tu sme, mamka, tu sme ti!“ Či snáď mamka šaty zvára, že im vrátka neotvára? Klopú — prosia… ale tá bránka ďalej zavretá. Až napokon na nich v hneve spoza vrátok tata zreve: „Kto ste, čo ste, hladoši? My sme sami bez chleba i bez groší!“ Ohlási sa Čimo na to: „Otvorteže, milý tato, to sme my, Čin, no a ja, a sme hladní obaja.“ „Čože?! Tys’ to, milý synku, a chcel bys’ dač na podslinku? Chováme ťa od jari, nech ti žena navarí!“ Tresol oblok, buchli vrátka. Ničoho im nedal skrátka. A šli ani do raja a tak hladní obaja… Skríkol Čimo tvrdohlavý: „Dobre, tatko, buďte zdraví!“ A Čin smutná, nesmelá slzičku si utrela. Teší Čimo svoju dušku: „Neplač, ja ti lapím mušku, snáď i chrústa v záhrade, nezomrieš mi o hlade!“ Dopálený na svet veľmi lapil muchu medzi dvermi, ale jak ju lapil — ham! zjedol Čimo muchu sám. Cez slzičky, zarmútená, zasmiala sa mladá žena: „Čimo, Čimo, istá vec, milý si, no nedbalec!“ Zahanbil sa za svoj čin, v hanbe skryl sa za komín a Čin v smútku kdesi v kútku, že už žiaľu bolo moc, preplakala celú noc.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.