SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lúčenie

Po tej veľkej veselosti, keď už rozišli sa hosti, vtedy Čin-Čin rozmilá s rodičmi sa lúčila: „Zbohom, tata, zbohom, mama, nebudem už bývať s vama! Idem, idem na koniec až sveta kdes’, ale prídem abo ráno, abo prídem ešte dnes.“ A mamička s plačom na to: „Choď si šťastne, moje zlato! Gazdinou buď dobrou — aj mužíčka si poslúchaj! Pri gazdovstve, pri kuchyni tak rob, ako robia iní a ako si rozumieš.“ A Čimovi otec: „Synu, pomáhaj si, ako vieš!“ Tak sa oni rozlúčali, až sa všetci rozplakali, plakali a plakali, až im srdcia pukali. Iba Čimo riekol tvrde: „Ejha! bude, ako bude! Ja si ženu vychovám, a ak nie — nuž prídem k vám!“ Šepla mamka svojej Čin: „Ľahšie slovo ako čin! Čimčara, ver, istá vec, milý je, no nedbalec.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama