SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ráno

Raz za rána, sotva vstala, mamka Čima zobúdzala: „Vstávaj, synku, hore sa! tata ide do lesa. Ta s ním pôjdeš do horičky (dám ti žitka do kapsičky), naučíš sa, čo on zná a čo vrabčiak vedieť má: poznať chrobač, žížal všetku, zručne mušku lapiť v letku, ba i chrústa tu i tu, keď si hovie v úkrytu. Na bučine, na imelu sedí chrústov ako čmeľu, na slniečku v povole napapáš sa do vôle!“ „Nech si ide, nech si, kde chce, spal by ešte — mne sa nechce! Však čo nájde po lese, nech mi domov donesie!“ „Ach, ty spachtoš!“ mama vraví, „mládenec, ľa, silný, zdravý — to by bola pekná česť na piecku ti nosiť jesť! Od svitu už všetci vtáci na love sú abo v práci, sused Čvirik v poskoku, ľaľa,ľaľa! s krásnou Čin-Čin kúpe sa už v potoku!“ „Čvirik s Činkou? — bude hádka! to je moja kamarátka! Počkaj, Čvirik, ja ti dám, za uši ťa vytrhám!“ Skočil z pece nezaveľa, letí k vode ani strela, len do bitky, boja — ach! ľudia moji, to je strach!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama