Básne
Autor: Ján Kalinčiak
Digitalizátori: Peter Kolesár, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Nina Dvorská, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Iveta Štefániková
1 V posledných chvíľach roku človek chodí v pamiatok chrám; i mne sa blyští slza v oku, že sedím doma sám a sám. Tam vonká vietor dúcha a hviždia snehu oblaky; však duša moja na to hluchá, bo inde opiera zraky. Predo mnou život celý jak bájočný pás sa ťahá; mojich priateľov tam cit vrelý — tam zas lásky márna snaha. Ona taká horúca bola ako slnca žiara, však nádeja moja vrúca zmizla ako noci para. V poslednej chvíli roku i ja idem v pamiatok chrám; zablyští sa mi slza v oku, že sedím doma sám a sám. 2 J. Gaberovi[6] Už rok pominul, čo my zrakom s túžbou v budúcnosť hľadeli ako orlovia, ktorým oblakom mraky tvár slnca zastreli. A deň nastával a deň zas minul i nové túžby doniesol; nikdy želania cit nezahynul: Bo len zasa priniesol. Kde túžby naše? — Už zahynuli — ba radšej v srdci zostali: Len nádeje naveky zmiznuli a nám len žiale nechali. Už rok pominul zasa, čo nám bol strašného bôľu kúpeľou; on teraz hrobov našich nádejou, však nie bolestí výlevou. Pochovajmeže naše nádeje vo jeho tmavých hlbinách, nech si zvije ticho, vietor nech leje slzy nad nimi v pustinách.
[6] Ján Gáber (nar. r. 1822) — pochádzal z Lovinobane, r. 1844 študoval na univerzite v Halle. Spomína sa ako advokát vo Zvolenskej.
O autorovi
Ján Kalinčiak
prozaik, básnik, estetik, literárny kritik, pedagóg; autor romantickej poézie a prózy, teoretik pokúšajúci sa formulovať estetické princípy romantizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
