Básne
Autor: Ján Kalinčiak
Digitalizátori: Peter Kolesár, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Nina Dvorská, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Iveta Štefániková
9/8 1865
1 Keď sa pozdvihneš z tvojej stolice, vznáša sa tvoja postava: Každého z nás sa vyjasní líce, a ticho všade nastáva. Na tvoju naše oko postavu sa čudne-divne zahľadí: I vidí v nej len tú svoju slávu, o ktorej snilo od mladi. Uteš sa na nej a len sa dívaj na ňu i ty, oko moje, a vzhľade tomto večne zabývaj na života môjho boje. 2 A keď sa ozve zvon tvojho hlasu, to ucho čudne očúva: Či v ňom nádeja lepšieho času pre Slovač našu zadúva. I počuje v ňom čarovné zvuky slov plných svätého zápalu: že musia prestať nás všetkých muky, že je koniec nášho žiaľu. Počúvaj naňho, ty duša moja, ty duša moja snijúca: Hlas ten rezký sa nebojí boja, keď príde borba horúca. 3 Šťastlivý človek, čo ťa uvidel i počul tvoj podivný hlas: Bo v ňom i ten, čo nás nenávidel, slyší, že ti Slovenstva čas. Šťastliví ale, k komu sklonilo sa tvoje vehlasné čelo: Bo v jeho prsiach srdce zvonilo, keď tvoje k nemu zaznelo. Tak keď naveky moja zrenica sa posledný raz zatvorí: Bozk tvoj vtisnutý na moje líca i potom ešte zahorí.
O autorovi
Ján Kalinčiak
prozaik, básnik, estetik, literárny kritik, pedagóg; autor romantickej poézie a prózy, teoretik pokúšajúci sa formulovať estetické princípy romantizmu
