SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K deťom

(Chomiakov) [15]

Bolo to v hlbokom polnočnom čase, kde som pozerával na tváre vaše, vy moje deti, a krížom som vás žehnával, aby vám vždy požehnania dával prstom svojím všemohúci Boh. Bolo mi dobre, tak sladko na duši, že váš detský pokoj nič, nič neruší, že vaša duša je dobrá a čistá i že nepríde žitia doba hmlistá na vás, vy bezstarostné deti. Teraz prichádzame zas — všade tma hustá, niet v izbe žitia viac; posteľ je pustá; lampy pred obrazom už zahasol svet… Mne je clivo tak… mojich malých už niet! A srdcu tak bôľno, tak ľúto. Ó deti, v hlboký polonočný čas modlite sa zaň, čo modlil sa za vás! Zaň, čo vás vždy v noci krížom žehnával, aby mu tiež vždy požehnania dával prstom svojim všemohúci boh.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[15] Alexej Stepanovič Chomiakov (1804 — 1860) — ruský spisovateľ, mystický idealista, jeden zo zakladateľov a najvýznamnejších prívržencov slavianofilstva, ktoré sa sčasti zvrhlo na ruský šovinizmus a obhajobu cárskeho režimu