SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Šťastie zemské

(J. J. Kraszewski) [13]

Hľadala som okom, hľadala po svete; nikde šťastia nieto; kde sa ono pletie? Plakať vidím brezu, dub starý sa žiali; zrúbu vás, odvezú, človek zotne, spáli. Trávka mi hovorí, že ju zviera depce, a že ju zem vpíja, voda mi zas šepce. Vtáča mi povedá, že ho jastrab honí, ryčia volov stáda, erdžia čriedy koní. Obláčok, dobre ti tam v blízkosti neba? No slzy máš v oku, hrom hádžeš zo seba. Pýtam sa ľudí, či im ide po vôli? Každého dač tlačí, každého dač bolí. Hľadala som okom, hľadala po svete; nikde šťastia nieto; kde sa ono pletie?



[13] Józef Ignacy Kraszewski (1812 — 1887) — poľský spisovateľ, plodný románopisec