SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rada

Kvietočká moje, kvietočká, čo žmurkajú vaše očká? Čo medzi sebou šeptáte? Či mne dačo povedáte? My hľadíme, my šeptáme, my sa spolu objímame, zo dňa na deň tak žijeme, bo si spolu rozumieme. Ach, dobre vám tak žiť spolu len v radosti a bez bôľu; váš život je žitím neba, vezmite ma medzi seba. Z neba, z neba, to my vieme, bo sa spolu milujeme; nechceme my svetských hostí, čo neznajú o milosti. Znám ja o nej — ruža moja krásna, nedá mi pokoja; a ružička tá čarovná všetkým kvetom je kráľovná. Známe, známe o jej kráse, o jej čarodejnom hlase, my jej všetky len slúžime, čo my s pýchou vždy robíme. Dajte, kvietka, dajte rady, pán boh vám to vynahradí; lebo môjho srdca žiale za ňou túžia neustále. Keď chceš vidieť, nehľad v slnce, keď chceš počuť, never vlnce, nepočúvaj krásne spevy, strež sa očí milej devy. Oko nechtiac uvidelo, ucho nechtiac uslyšalo; moje štastie uletelo, naveky ma zanechalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama