Básne
Autor: Ján Kalinčiak
Digitalizátori: Peter Kolesár, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Nina Dvorská, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Iveta Štefániková
1 Mlčíte dávno, piesne moje, utíchli už vaše hlasy a hoc i zmizli nepokoje, čo rosili očí oboje, mlčíte predsa, piesne moje jak zaviate dávne časy. Zmiznuli dávno staré boje a vyschnuli už vaše zdroje, a vy mlčíte, piesne moje, jak zaviate dávne časy. 2 Je pokoj tichý v mojej duši, zhynul mládenský v nej požiar; jak keď ich vietor neporuší, stromy čušia i háj čuší, tak pokoj tichý v mojej duši, pokoj javí srdce i tvár; i keď zora moc nocí ruší, i keď slnce svoj západ tuší, je pokoj tichý v mojej duši, zhynul mládenský v nej požiar. 3 Keď zhasne mladosť, milovania, jakby odpadol z ruže kvet; darmo je milé usmievania, daromné krásy blyšťania: Keď zhasne mladosť, milovania, nepohne srdcom celý svet; a duše mojej žalovania bolestne svetmi zazvánia keď zhasne mladosť, milovania, jakby odpadol z ruže kvet. 4 Miluj, kým časy sú ľúbosti, ty k ľúbosti si stvorená. Božské sú tvoje nežnosti, tys’ obraz rajskej mladosti, miluj, kým časy sú ľúbosti, kým duša tvá nezlomená: I boh hľadá v svojej výsosti jedinú radosť len v milosti, miluj, kým časy sú k ľúbosti, ty k ľúbosti si stvorená.