Básne
Autor: Ján Kalinčiak
Digitalizátori: Peter Kolesár, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Nina Dvorská, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Iveta Štefániková
Koníček môj hrdý, vraný, preberaj len nožičkami, kým zájdeme za tú horu, spoza hory do táboru. Bubny hučia, trúby vreštia, dajže, bože, dajže šťastia; oceľ skáče od oceli, rúbajú sa chlapci smelí. Rúbajú sa šabličkami, strieľajú sa guľôčkami, guľky šable nasledujú, chlapcom hlávky odfrkujú. Hudba zvučí, hrmia delá, váľajú sa mŕtve telá. Krv sa valí potokami, kone hrabú nožičkami. Koníček môj bystrý, vraný, už som celý dorúbaný, hlavička ma páli, bolí, rozťatá je na dve poly. Dvadsať ráz je dorúbaná, päťdesiat ráz rozstrieľaná. Koníček môj smutný, vraný, choďže v moje rodné strany, choď povedať mojim zlatým, že sa viacej nenavrátim. Povedz smutnej matke mojej, aby v žiali, v biede svojej za moju dušu úbohú modlila sa pánu bohu. Koníček môj smutný, vraný, čo neideš v naše strany? Smutno ti ma opúšťati, nemá ma kto zahrabati. Nebojže sa, keď sa zbudia, zahrabú ma dobrí ľudia, vetrík príde, pozavieva, zaplače, pieseň zaspieva. Žiale raňajšej rosičky vylejú na hrob slzičky, dajú lampy skvostné, pánske malé mušky svätojánske.