SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tisíc kvapiek

A tisíc kvapiek v spupnom letu driape sa k nebu, hrozí svetu; a všehomír jak pán v hneve striasa zemou, skučí, reve; a vietor v orkána podobe všetko ničí v svojej zlobe. I príde chvíľa, chvíľa jedna i stratí sa dúha biedna, i jedno, jedno božie slovo utíši more nanovo. Všehomír čuší, vetry stoja jak chlapci, keď sa otca boja, a ich sily a ich moci darmo hľadať vo dne v noci. Aj, moje srdce, srdce moje, kde sa podeli sily tvoje? Svetlo dúhy, mora vztekanie i všehomíra zvučanie i polnočných vetrov strely v tebe zhasli — onemeli. A teraz tak pusto v tebe jak na hroboch po pohrebe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama