ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. V Slov. Pohľadoch XVI., str. 251, je rozprávka z Novohradu.

Žobrák premenil sa neďaleko čriedy oviec na vlka a dal sa trhať ovce a vláčiť ich na kopu. Pastier po ňom strelil, ale nič sa mu nestalo. Vlk ďalej trhal ovce. Pastier nabil do flinty pipsáru a tou strelil do vlka. Pipsára prešla vlkom, ten zdochol, tak že len prach po ňom ostal. Bol to vlkodlak.

2. Slov. Pohľady XIV., 202 — 4 č. 7, majú túto verziu:

Hrnčiar slávil svadbu dcérinu. Na dvore zjavil sa vlk, dobíjal sa i dnu, gazda ho chránil proti svadobčanom, pohostil ho koláčom a zviera potom pokojne odišlo. Po čase viezol gazda dosky a vrecia na žito. Museli prenocovať na panskej pustatine, pán ich pozval k sebe, odkúpil im dosky, dal im zrno, pohostil ich a povedal, že on bol oným vlkom.

3. Památkv arch. a míst. III., 25, majú túto verziu:

Medzi Hornou a Dolnou Lehotou vo Zvolenskej stolici je na medzi pri rozcestí veľký kameň machom zarastený. Pod ním vraj leží Prdimucha, ktorý býval Vlkodlakom. Keď po smrti pochovaný na cintoríne z hrobu vstával a strašil, vykopali ho dedinčania, hlavu sryli rýľom, položili medzi nohy, srdce preklali osikovým kolom a pochovali na medzu na rozcestí, kde sa posiaľ hovorí: „Prdimuchov hrob.“ Keby tadiaľ niekto v noci išiel, blúdil by na jednom mieste až do rána a netrafil by domov, hoci je dedina pred očami.

J. L. P(íč) rozpráva v svojej posmrtnej spomienke na Sama Chalupku (Nár. Listy 1883 č. 139), ako mu on pri jeho návšteve r. 1873 na cintoríne ukazoval hrob, v ktorom bol pochovaný vlkodlak, a rozprával ďalej, čo a ako sa stalo s vlkodlakom z tejže dediny pochádzajúcim vtedy, keď Chalupka prišiel za farára do Lehoty.

Srvn.: Fr. Wollman, Vampyrické povesti v oblasti stredoeuropskej, Národop. Věst. XVI., 145, XVIII., 135, 145, 146.