ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Sborník Muz. slov. spoločnosti I., 164 — 168, č. 8, má rozprávku zo Spišskej stolice.

Boli dvaja bratia: starší bohatý a bezdetný, mladší chudobný a deťmi požehnaný. Na dohováranie druhej svojej ženy vzal boháč brata do práce. Raz v žatve uvidel chudobný malé decko, len také ako po lakeť, ktoré sbieralo klásky. Dieťa pozdravilo ho nezvykle: „Pan Boh daj tebe ňeščesce!“ a vyložilo mu, že je šťastím jeho brata, všetko mu snáša do kopy, čo len môže; ale on, chuďas, má nešťastie, a to všetko rozbíja. Radilo mu potom, aby zapálil svoju chalúpku, pre nič sa do nej nevracal, lebo by ho potom nešťastie chytilo za krk a už nepustilo. Chuďas tak urobil, ale vrátil sa do ohňa pre fajku. Nešťastie chytilo ho za krk, chuďas však si spomenul na baňku od pálenky, povedal, že nevyjde z toho domu, ak nešťastie nevlezie do baňky. Stalo sa tak a chuďas zakopal baňku pod jedľou v hore.

Potom išiel hľadať službu. Stal sa pastierom, všetko sa mu darilo, poznal, že sa jeho šťastie obrátilo. Zbohatol a kúpil si v meste dom a pole. Keď sa mu narodilo dieťa, poprosil brata za kmotra. Starší brat vyzvedel na ňom, ako zbohatol, neprial mu, vykopal baňku, rozbil ju, len aby prv nešťastie vyskočilo. Ale nešťastie chytilo ho za krk a povedalo, že sa ho bude držať až do smrti. Tak stále chudobnel, kým neumrel. A to všetko len pre závisť.

Rukopis je zachovaný v pozostalosti Mišíkovej.

2. Šujanský uverejnil v Slov. Pohľadoch XII., 719 — 20, č. 13, rozprávku „Psota“.

Psotár mal doma psotu a nevedel, ako sa jej striasť. Sobral do vreca, čo ešte mal, zapálil chalupu a utiekol. Keď si sade na medzu a otvoril vrece, aby si niečo zajedol, vykukla naň bieda a ohlásila sa: „Tu som.“

I u kováča sa zahniezdila psota, keď bol dhlší čas chorý. Ale keď sa uzdravil, chopil sa kladiva, koval a koval, len tak zvonilo. Ten buchot nemohla psota zniesť, lebo miluje ticho pokoj, a preto odišla od neho.

3. Czambel, § 230, 459 — 61, má verziu zo Spišskej stolice.

Boli dvaja bratia, bohatý a chudobný. Žena chudobného poslala muža k veštcovi, aby pomohol striasť sa biedy. Veštec mu povedal, aby išiel do krčmy, poprosil o tanec dievča, ktoré samo prvé pôjde na tanec, a ono že mu poradí. Dievča mu povedalo, aby s rodinou odišiel z domu. Poslúchol, malé jeho dieťa chcelo svoj krčiažtek, muž sa vrátil, uvidel v chalúpke svetlo a videl Biedu, ako sa obúvala, aby išla za nimi. Požiadal ju, aby vskočila do krčiažka, pevne zatvoril nádobu a hodil ju do jazera a urobil si tam znamenie.

Cestou ich postretol gróf, odkúpil od chuďasa ženu i deti za kapsu dukátov. V krčme však Žid chuďasa opil a peniaze mu ukradol. Živil sa núdzne, po rokoch prišiel na dvor, kde bola jeho žena. Gróf medzitým umrel, žena muža poznala a žili potom v bohatstve. Chuďas navštívil potom brata, brat chcel vedieť, ako prišiel k bohatstvu, chuďas ho zaviedol k jazeru, rozkázal mu vyloviť krčiažok a otvoriť ho. Bieda skočila boháčovi na krk a od tých čias boháča prenasledovalo nešťastie.

Do tejto verzie vložený je motív, pripomínajúci látku legendy o Placidovi. (hore str. 33 č. 71 j.)

Srovn. Anm. KHM Grimm II., 421.

Iné verzie: Seržputovskij, II., str. 203, č. 80. Kallinikov, str. 157, č. 53.