Moric Beňovsky
Autor: Luise Mühlbach
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Nina Varon, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Andrea Jánošíková, Darina Kotlárová, Katarína Kasanická, Monika Kralovičová, Martina Pinková
Keď som sa odhodlala vydať preklad Beňovského v našej slovenčine, každý nahliadne, že tým som žiaden osoh nehľadala, bo dostatočne je známo, že slovenské knihy sa nevydávajú u nás pre osoh, ale pre rozšírenie literatúry. Ačpráve som myslela, že tak ako iné knihy sa Beňovsky u nás ešte nevyplatí, predca som nečakala nádaviek a výčitiek, že istý slovenský časopis „vo svojom (!) záujme chcem upotrebiť,“ — a od jednotlivcov viac podobných úražiek, akých sa mi Bohužiaľ dostalo. Ovšem, že na toto nič iné povedať nemožno, jako to, aby slovenky ešte nevydávaly knihy, bo ani jích cit nemusí zniesť preto, že sú slovenky, srdovité nadávky a upodozrievania. Aby ale ctené obecenstvo zrejme videlo, jako je to vydávať slovenské knihy, udávam, že dielo Beňovského stojí 1180 zl.; na toto sa posiaľ zplatilo 300 zl. dakoľko krajciarov; z podpísaných odberateľov mnohí vystali, a koľkí ešte vystanú, to neznám.
Takto sa vydávajú slovenské knihy, čo je všade verejnou tajnosťou. Toto vediac, obrátila som sa na spisovateľku paniu Louisu Mühlbachovú, aby okolnosť túto do povahy vzala, i povážiac, že hrdina deju v jej románe Moric Beňovsky je slovák, dovolila bezplatne prítomný román preložiť do slovenčiny. Veľkodušná spisovateľka toto aj dovolila nasledovnými riadkamí:
„Milá Pani!
S veľkou ochotou vám dovoľujem preložiť Beňovského do slovenskej reči, ale jako ponekúd honorár si vyprosím po vytlačení jeden výtisk prekladu.
Keď vám prajem, aby ste s prekladom opravdu zábavnú radosť maly, pozdravuje vás
V Berlíne atď.
Vaša oddaná prof. Murdta Louisa Mühlbach.“
Cítim sa byť zaviazanou veľactenej panej Louise Mühlbach tuná verejne svoju slovenskú povďačnosť za jej ochotu i náklonnosť k našej literatúre, vysloviť. Podobne ďakujem všetkým paniam a pánom odberateľom „Beňovského“, ktorí odberaním, a rozširovaním tohoto dielka umožnili jeho vydanie.
Tým pánom ale, ktorí neznajú ani najprimitívnejších počiatkov slušnosti, a to najmenej oproti slovenským ženským, len toľko podotkýnam, aby šťastne vydávali slovenské knihy a vzali si „osoh“ z toho, mne ani z ďaleka nenapadne povedať im, že pri tom svoje záujmy napomáhajú.
V Pešti, dňa 10. decembra 1870
Marína Bobulová