SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Záhradný domček

Margita mykne dnu, schová sa za dvere, brušká prstov priloží na pery a kuká cez špáru.


MARGITA:
Ide!

FAUST:
     Ach, šelma, tak ma dráždiť! — Zajatá!
Neujdeš!
(Bozká ju.)

MARGITA
(pochytiac ho a bozk mu vrátiac):
Dobrý muž, zo srdca rada ťa.

MEFISTOFELES (zaklope).

FAUST (dupnúc nohou):
Kto to?

MEFISTOFELES:
       No, priateľ!

FAUST:
                   Zver!

MEFISTOFELES:
                 Čas prestať ústa sladiť.

MARTA (prirazí k nim):
Je pozde, pane.

FAUST:
               Nesmiem vás ni odprevadiť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
MARGITA:
Mať by ma — S Bohom už!

FAUST:
                       Ísť tedy? Trpká zmena!
I s Bohom!

MARTA:
Zdravi len!

MARGITA:
           Skorého do videnia!
(Faust a Mefistofeles odídu.)

MARGITA:
Božíčku milý, taký pán
čo všetko nevie! Hľadím naň,
dliem pred ním tváre zardelej,
a na každú vec hmknem hej.
Som chúďa, sprostáčik naozajst,
nechápem, čo na mne mohol nájsť. (Odíde.)