Preklady z Goetheho. Faust. Tragédia. Časť prvá
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Anna Studeničová, Tibor Várnagy, Viera Marková
Obrad, organ a spev. Gretka medzi davy ľudu. Zloduch za Gretkou.
ZLODUCH:
Jak ináč, Gretka, bývalo ti,
keď ešte, plná neviny,
ta k oltáru si pristupovala,
z knižočky ošúchanej
modlitba lolotala,
dopoly detské hračky,
dopoly Boha v srdiečku!
Gretka!
kde ti stojí hlava,
v tom tvojom srdci
aký zločin to?
Modlíš sa ty za dušu svojej matky,
tej, ktorá skrz teba
na dlhú, dlhú trýzeň zaspala?
Na tvojom prahu čia je krv?
— A pod tým tvojím srdcom
či nehlo sa to vyvierave už,
a ľaká ťa i seba
predtuchy plnou prítomnosťou?
Joj! Joj!
Kiež bych sa striasla myšlienok,
čo vo mne sem a ta sa premávajú
proti mne!
CHÓR:
Dies irae, dies illa
solvet saeclum in favilla.
(Hra na organe.)
ZLODUCH:
Vztek schytá ťa!
Dňa súdneho znie trúba!
Hroby sa hýbu!
A tvoje srdce,
z popolavého pokoja
k plamenným mukám
poznovu rozožaté,
zosŕka!
GRETKA:
Kiež som ztadiaľ preč!
Je mi, jak keby varhany
mi dychot zakladaly,
spev moje srdce
v najhlbšej hĺbke roztápal.
CHÓR:
Judex ergo cum sedebit,
quidquid latet adparebit,
nil inultum remanebit.
GRETKA:
Mne stáva sa tak tesno!
Múrové piliere
ma svierajú!
Sklepenie
ma tlačí! — Vzduch!
ZLODUCH:
Ukry sa! Ale hriech a hanba
nezostanú skryté.
Vzduch, svetlo?
Beda ti!
CHÓR:
Quid sum miser tunc dicturus,
quem patronum rogaturus,
cum vix justus sit securus?
ZLODUCH:
Svoj obličaj oslávenci
odvrátia od teba.
Ti ruky podať,
hrozia sa čistí!
Beda!
CHÓR:
Quid sum miser tunc dicturus?
GRETKA:
Suseda! Vašu sklenku!… (Omdlie.)
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
