SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ohrada

V dutine múru posvätná podobizeň Matris dolorosae, krčahy s kytkami pred ňou.


GRETKA (zastrčí svieže kvety do džbánov):
Ach, siahni,
prebolestná, a nahni
k potrebe mojej milostivú tvár!

Meč v srdci krutý,
na tisíc bôľnych hnutí,
zrieš na syna tam svojho smrť i zmar.

K Otcovi vzhliadaš,
úľavy lkajúc žiadaš
na obapolných útrap vašich žiar.

Kto cíti,
srditý
bôľ jak mi vŕta v kostí celine?
Čo sa srdce mi tu súži,
prečo trnie, po čom túži,
vieš len ty, ty jedine!

Kam zájdem len po nevoli,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
jak bolí ma dnu, bolí,
mi zmieta ňadrami!
I sotva, ach, som sama,
plač schytí, zadŕha ma,
až srdce puká mi.

Kvetníky pod oknom, áno,
som slzami zmáčala,
keď som ti včasne ráno
tie kvety trhala.

Včas zihral v mojej chyži
lúč slnca zvesela,
no ja už vo všetkom kríži
na posteli sedela.

Joj, pomôž, odvráť hanbu, smrť i zmar!
Ach, siahni,
mať prebolestná, nahni
k tej mojej biede milostive tvár!