Preklady z Goetheho. Faust. Tragédia. Časť prvá
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Anna Studeničová, Tibor Várnagy, Viera Marková
Gretka a Lízka s džbánmi.
LÍZKA:
Či nič si o Baruši nečula?
GRETKA:
Nie, ani slova. Zriedka bývam medzi ľuďmi.
LÍZKA:
Veru tak, Sibyla dnes prišla nadškrknúť mi!
Tá konečne sa tiež s rozumom minula.
Hľa, hrdoba — máš!
GRETKA:
Nuž?
LÍZKA:
Vec hodne smradľavá!
Keď je a pije, dvoje napcháva.
GRETKA:
Ach!
LÍZKA:
Tak jej treba, dobre sa jej stalo.
Čo navisela sa na loptošovi, šaľo!
To ti, haj, bolo prechádzačky,
vláčenia na vsu a na krčme vyzvŕtačky!
kde zavrzli psa, muziku im vyť;
on zaliečal sa jej o milých päť,
sťa kohút, častujúc ju vtom,
pravdaže, paštétkou a drahým vínečkom;
i ak aj mohla si dač’ v kráse zakladať,
preds’ nectnou bola tak, tak nehanebnej tvári,
že prijímala ti od neho i dary.
A stával tlosk-mľask, stiskot oberuč;
len, pravda, medzitým i kvietok fuč!
GRETKA:
Neborká!
LÍZKA:
Ešte ju ľutuješ!?
Ver’ sa ti divím; zaslúžila, vieš?
Keď my sme boly na priadkach
a za noci nás mať pre ochlad, na prezvedy,
nechcela vonka pustiť, ona pilne vtedy
so záletníkom otĺkala prah;
na lávke v bránici a v chodbe tmavej
nemali žiadnej chvíle prizdĺhavej.
Nech teraz chúli sa, skrýva v kutice,
sa kaja, na sebe rubáš hriešnice!
GRETKA:
On istotne sa soberie s ňou.
LÍZKA:
Ba bol by blázon, osol nad oslov!
Tak bystrý šuhaj, jak je švárny Ján,
má celý svet otvorený dokorán;
aj pošiel v nohy.
GRETKA:
To je špatne!
LÍZKA:
Ak zdrapí ho, ver’ bude, kto jej oči zatne.
Partu jej chlapci strhnú, po zemi
u dverí sečky natrúsime my! (Odíde.)
GRETKA (idúc domov):
Jak mohla som tiež indy rúhať takto,
keď dievočka sa potkla, nebožiatko!
Jak ponad iných hriechy neznala som
dosť prezývok nájsť, kárnym plytvať hlasom!
Jak čiernym predišlo mi také dač’,
a tiež som priskokla jak uhlom natierač,
preds’ ešte nebolo mi čiernym nadostač;
i požehnávala som stav svoj večer, zrána,
sa vypínala jak poctivá panna,
a dnes? som ostuda donaha ošarpaná!
Však — všetko, čo ma k tomu pohnalo,
Bože, tak dobre mi, tak sladko padalo!