V úzkosti o národ
Autor: Tichomír Milkin
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová
Búrne moria zúria strašne.
Zhýbajú sa, praštia sťažne.
Rebro lode hrkoce…
Víchre hviždia, vlny perú
pod zub skaze, do tlám šeru
loď sťa zrelé ovocie.
A kto stojí u kormidla,
by loď čiernej skaze vyhla,
aby k brehu priplula? —
Nuž duševní eunuchi,
obmedzení, slepí, hluchí,
imž len ide papuľa.
Tlčhubovia, hlúpi ľudia,
čo seba i druhých šudia.
A že sa im darilo…
nuž i včuľ by oni chceli
zaviesť, obrať svet ten celý
a žiť z klamstva rozmilo.
Zabrať cudzie statky, kraje,
pokým šťastie v boji praje,
Z cudzích prác žiť, tučiť líca,
cudzím plodom veľadiť sa,
po druhých sa plahočiť.
Nevidia, že počas bojov
s rozvŕzganou loďou svojou
do krútňav sa dostali…
Jak cibuľa na semeno
rozpadá sa netušeno,
tak aj ich loď pomaly.
A tým ľuďom aj včuľ zdá sa,
že je v zboji, v klame spása;
že žiť nemôž’ z vlastných síl…
Postavte už čestných mužov
ku kormidlu, s jasnou dušou,
by raz rozum zvíťazil.
12. IX. 1918
