ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tvrdá hlava, mäkká päsť
ti je veľká chyba,
zvlášť pre toho, čo chce krásť
a žiť z druhých iba.

Lebo v mylnom domnení
všetko ľahko mu je —
a tak seba precení,
druhých podceňuje.

Práva, mravné zákony
veľmi ťažko chápe!
Má ísť na kvet na vonný?
Radšej papre v klápe.

Nemá citu, pustoší,
čo mu v ceste stojí.
Na zákon sa na boží
odvoláva v boji.

Nuž a preto trúfa si
do poslednej chvíle —
Mieni: s Bohom zvíťazí
proti väčšej sile.

Tam, kde slabá päsť je mu,
znemravňuje duše.
Na česť Bohu slávnemu
zbíja, plieni, luže.

Ale toto práve je
naše veľké šťastie:
z toho pučia nádeje,
z toho blaho vzrastie.

22. IX. 1918

Skúmal deje, ale z nich
nič sa nenaučil
okrem klamstiev, zbojstiev, pých,
jak by slabších mučil.

Švec má zväčša mrcha bot,
krajčír zasa vestu:
aj on nevie z bied a psôt
tiež nájsť k spáse cestu.

Boh, čo drúzga a lomí,
sa mu zvlášte páči;
nie, čo dáva zákony,
by sa zhákli dráči.

Takéhoto Boha on
v ústach neomáľa,
toho nechá slabochom,
nech ho v biede chvália.

Ale došiel na psa mráz,
že až v bôli skúka!
Prestane už moriť nás,
skvitne osviet lúka!

23. IX. 1918