ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Náš národ už viac neuzná
cudzieho panstva nad sebou.
Sťa nemrav a vec prehnusná,
to príčinou je úškľabov.

Že plnoletí, dozretí
na samosprávu, voľnosť sme;
Balkány, Alpy, Karpaty
to dosvedčujú slávnostne.

Kde treba vtipu, odvahy
liať rieky krvi bez slova;
to tebe, ľud môj predrahý,
postaví múdrosť vodcova.

Ach, Slovákovo rameno
bránilo vždycky vlasť i trón,
by kráľ i ľud žil blaženo,
i keď z diel trieska skazný hrom.

Či vernosť, čo ju nezlomí
krívd spústa, odstrk, zlata kmit,
nezaväzuje v svedomí,
keď odmeniť nie — uplatniť?

Ó, snímte zo šíj jarmo nám
prv, než ho zdrúzga borba síl!
Nač vystaviť sa nehodám,
len aby nemrav zvíťazil?

Kto mrieť vie, bude vedieť žiť,
mať na výstrednosť zubadlo:
lež aj pozdvihnúť smelo štít
za právo, čo mu pripadlo.

Ó, každý živ sa z práce rúk
a nie jak dosiaľ zo zboja.
Nech vládne právo a nie drúk,
to bude cesta pokoja.

29. IX. 1917