V úzkosti o národ
Autor: Tichomír Milkin
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová
Zbor raj! Spáľ, zbúraj mestá, dediny;
vyrúbaj každý strom i každý ker
a kraje ako úhor jediný
pooraj guľmi, ako krúpmi sper;
na kosti kosti husto hádž a kop
a ako lávu krvi rieky ceď,
čoskoro tráva skryje smrť a hrob,
na rumoch smrti skvitne nový svet.
Ba pustošenie a smrť obnoví
i svety duše, svety vzdelania.
Nahliada duša poblud časový
a hrôzy bied ju z neho vymania.
Tí, železnou čo predtým podkovou
plemená slabšie drzo gniavili,
chytení v pascu silou surovou
sľubujú voľnosť a skrot presily.
spoločnosť, zhoda všetkých národov!
kde slabých, silných viacej už nenie,
lež rovnoprávnosť s jasnou slobodou.
Rozpusťte vojská, stroje robte z diel,
stavajte školy miesto kasární,
tak ľudstvo iste obsiahne svoj cieľ,
ináč len sily svoje premárni.
Hľa, hlúposť, nemrav zúri šialeno
a vrhá ľudstvo do skáz záhuby.
A umučené ľudské plemeno
sa obzerá, kto z bied ho vykúpi.
Vzdelanosť, mravnosť povykúpi z bied
a spasí ľudské pokolenie len.
Bez vzdelanosti, mravu spásy niet
a ak je, zmizne ako plachý sen.
A jestli vášne ľudské vzbúria spor,
súd ustanovte — spravodlivý súd.
A kto sa vzoprie, toho potom skor
spoločnosť celá až do čiernych hrúd!
Až vtedy skvitne mravnosť ozajstná,
o ktorej nemá tušenia svet dnes;
a z toho dobra nad zlom víťazstva
povstane ozaj blaha, čností ples.
Kiež každý národ určí osud svoj
a samostatne robí pre seba.
Nie ako dosiaľ — slabým patril znoj
a silným všetkých námah spotreba.
Nech vykoristiť hrozbou, násilím
viac silný nesmie slabších bratov už.
A chváliť budú spevom rozmilým
boj tento ľudstvá ako jeden muž.
20. VI. 1917
