ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čím slabší si, tým väčšmi krič
a tým viac mečom štrngaj, per,
o silných viň sa ako bič,
tak mnohý sa ťa zľakne ver.

Tvár sladkú k hroznom kyslým rob,
naprázdno zuby klepnú ti?
Sa smej, dlaň mädli, povedz: hop,
jak mi to ide po chuti!

Chci moc, máš z čoho upustiť,
lež z kroka na krok cúvaj len,
nech nevedie ťa slušnosť, cit,
to bez hodnoty je jak sen.

Pred silným skrč sa! Z cesty preč!
Lež na slabšieho zhurta skáč!
Tak víťazstvom vždy zvenčíš meč,
a ani nezvieš nač a zač.

Zvoľ v okolnostiach neprajných,
lež potom v prajných mienku zmeň!
Bys’ zisk mal, nech ti slúži mních,
lež nepovaď sa s čertom preň.

Sťa hovnivály po lajne
tak bez hnusu sa špinou prť,
bys’ okolnosti zmenil na prajné,
zem podry soku ako krt.

Maj krásnu ženu a ju hoď,
kde sa dá vplývať, vyzvedať
do náruč tým, čo riadia loď,
do pasce ľudí ako myši vnaď!

Buď pekný, mužskú silu maj
a zažmúr oči nad špatou,
len ak sa dozvieš od nej taj,
kľúč k tebe prajným prevratom.

Falšuj aj písma, krivo svedč,
bez zapýrenia drzo luž,
len nezmäť jemnú, sečnú reč,
bez potknutia si čestný muž.

Buď sťa had hladký, úlisný,
a bez svedomia viac jak pes,
závoru vraždou odtisni
a k zdaru každou cestou lez!

27. III. 1913