V úzkosti o národ
Autor: Tichomír Milkin
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová
Čím slabší si, tým väčšmi krič
a tým viac mečom štrngaj, per,
o silných viň sa ako bič,
tak mnohý sa ťa zľakne ver.
Tvár sladkú k hroznom kyslým rob,
naprázdno zuby klepnú ti?
Sa smej, dlaň mädli, povedz: hop,
jak mi to ide po chuti!
Chci moc, máš z čoho upustiť,
lež z kroka na krok cúvaj len,
nech nevedie ťa slušnosť, cit,
to bez hodnoty je jak sen.
Pred silným skrč sa! Z cesty preč!
Lež na slabšieho zhurta skáč!
Tak víťazstvom vždy zvenčíš meč,
a ani nezvieš nač a zač.
Zvoľ v okolnostiach neprajných,
Bys’ zisk mal, nech ti slúži mních,
lež nepovaď sa s čertom preň.
Sťa hovnivály po lajne
tak bez hnusu sa špinou prť,
bys’ okolnosti zmenil na prajné,
zem podry soku ako krt.
Maj krásnu ženu a ju hoď,
kde sa dá vplývať, vyzvedať
do náruč tým, čo riadia loď,
do pasce ľudí ako myši vnaď!
Buď pekný, mužskú silu maj
a zažmúr oči nad špatou,
len ak sa dozvieš od nej taj,
kľúč k tebe prajným prevratom.
Falšuj aj písma, krivo svedč,
bez zapýrenia drzo luž,
len nezmäť jemnú, sečnú reč,
bez potknutia si čestný muž.
Buď sťa had hladký, úlisný,
a bez svedomia viac jak pes,
závoru vraždou odtisni
a k zdaru každou cestou lez!
27. III. 1913
