ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Či smie sa zveriť jahňa vlkovi?
A dať mu strážiť ho a pásť?
Či nezdrapí ho v hlade? — Nestroví,
keď zmĺkne lomoz, stíchne chrasť?

Len na seba sa možno spoľahnúť,
na vlastnú vernosť, stálosť, päsť!
Len seba brániť budeš vždy mať chuť,
keď o život sa musíš triasť.

Bez samosprávy, moci výkonnej,
je národ srnou v driapoch ľva…
zver každý čuší, čupí kolo nej,
bo nasadil by priveľa…

A beda tým, čo chcú sa žalobou
spravodlivosti dovolať!
Je ťažko čuť hlas slabý spod hrobov,
i vrodenú lieň odolať.

Len samosprávou, mocou výkonnou
ľud udrží sa, obráni.
Len to ho sprostí tlaku, pohonov,
čo vystrájajú oplani.

Nič tak nedráždi dravca ukrutnosť
jak bezmocnosť obete.
Na ľahkú korisť nádeje ho sprosť
a hneď byť krotkým dovedie.

Čo príroda ti dala výhod, práv,
až do jedného využi!
Lež blaho bratom nikdy neotráv!
Sĺz bratov nemaj na duši!

31. VIII. 1918